TAIZÉ

Olivier Clément

„Duchovná skúsenosť a tvorivá otvorenosť pre svet“

 
Olivier Clément je uznávaný francúzsky spisovateľ a teológ. Je veriacim Ruskej ortodoxnej Cirkvi, pracuje ako profesor na Pravoslávnom teologickom inštitúte sv. Sergeja v Paríži. Usiluje sa o porozumenie a stretnutie kresťanov Východu a Západu. Tento článok je prevzatý z jeho knihy „Taizé a zmysel života“ [1].

Spomínam si na istého mladého japonského intelektuála, ktorý prišiel do Paríža obhajovať svoju dizertačnú prácu o Nikolajovi Berďajevovi a ruských intelektuáloch zo začiatku storočia, bývalých stúpencoch marxizmu, ktorí sa nakoniec od neho odvrátili. Spýtal som sa ho, prečo si vybral tú tému a on mi odpovedal: „Aj ja som bol marxista, ale už ním nie som.“ Rozprávali sme sa spolu a položil som mu aj nasledovnú otázku: „Privádza vás to k prehĺbeniu budhizmu alebo šintoizmu?“ Odpovedal mi: „Nie, o to nemám záujem. Oslovuje ma také kresťanstvo, aké žil Berďajev. Ide o kresťanstvo smerujúce k hlbokej duchovnej skúsenosti, a súčasne tvorivo sa otvárajúcemu pre svet.“

Práve toto prepojenie hlbokej duchovnej skúsenosti s tvorivou otvorenosťou pre svet je hlavným cieľom stretnutí v Taizé, ktoré už mnoho rokov rozoberajú tému „vnútorný život a ľudská solidarita“. Práve na takéto kresťanstvo sa musíme zamerať, lebo čím viac sa stávame ľuďmi modlitby, tým viac sa stávame zodpovednými. Nič nie je zodpovednejšie ako modliť sa. Je nevyhnutné dobre to pochopiť a pomôcť mladým, aby to tiež pochopili. Modlitba nie je rozptýlením, nie je nedeľnou drogou, ale privádza nás k tajomstvu Otca, k sile Ducha Svätého, k Tvári odhaľujúcej nám každú ľudskú tvár, aby sa napokon stali z nás jej služobníci.

JPEG - 18.1 KB

Služba každej ľudskej tvári môže nadobudnúť konkrétnu podobu života s tými, čo trpia opustenosťou a chudobou, napríklad tak, ako žije asi dvadsať bratov z Taizé v chudobných štvrtiach iných svetadielov. To nás tiež vyzýva k tomu, aby sme boli vynaliezavými, tvorivými vo všetkých oblastiach, vrátane oblasti ekonomickej, oblasti planetárnej civilizácie, oblasti kultúry, atď. Kresťanstvo musí byť tvorivé, a v priebehu dejín skutočne aj bolo. Aby sme si to uvedomili, stačí sa pozrieť na vidiecke románske kostolíky, nehovoriac o Chráme Matky Božej v Paríži alebo o ikone Najsvätejšej Trojice od Rubľova! Pre tvorbu nepotrebujeme nálepku. Dostojevskij netvrdil, že je kresťanský románopisec. No predsa je jedným z tých, ktorí urobili neuveriteľne veľa pre kresťanskú senzibilitu, myslenie a dovolím si povedať, aj teológiu. V súčasnosti ho číta množstvo ľudí, je jedným z „otcov“ modernosti, práve tak, ako Freud, Nietzsche a v nedávnej minulosti Marx. Úlohou kresťanov je teda nanovo pokračovať v tvorbe uprostred sveta takého, aký je, bez toho, aby nariekali. Svet nepotrebuje ufňukaných, ale tvorivých kresťanov.


Poznámky

[1Olivier Clément, „Taizé a zmysel života“, 1997, slovenské vydanie: Vydavateľstvo Serafín, Bratislava 1999, str. 50-52