Rusko: Veľká Noc 2011

Čo ste zažili počas vašej púte v Moskve?

Táto otázka bola položená 240 mladým, ktorých privítali rodiny v šiestich pravoslávnych farnostiach počas Svätého týždňa a Veľkej noci. Mnohí na ňu odpovedali. Tu je niekoľko reakcií.

„Osobitne rada som sa zúčastnila pravoslávnej liturgie. Mohla som zistiť niečo viac o zmysle liturgie a o význame tradície v cirkvi. Liturgia je jazyk medzi Svätou Trojicou a ľudskou bytosťou a pomáha nám vstúpiť do spoločenstva s Bohom. V pravoslávnej liturgii bolo veľa prvkov, ktoré pomáhajú vytvoriť osobitné miesto živej Božej prítomnosti už tu na zemi. Mnoho prvkov mi pomohlo si pripomenúť, o čom je Božie kráľovstvo: radosť, mier, láska, harmónia. Myslím, že aj hudba. A že už na zemi môžeme začať žiť nebeské kráľovstvo. Napríklad krásne piesne speváckeho zboru v priebehu bohoslužby, ikony, kadidlo, farby závesov, opakovanie niektorých viet, znamenie kríža, všetky tieto veci ma pomohli uviesť do tajomstva: tajomstva Boha.

Nechápala som väčšinu čítaní a toho, čo hovorili kňazi, ale uvedomila som si, že jazyk Ducha Svätého presahuje všetky ľudské jazyky, pretože hoci som nerozumela, cítila som Jeho prítomnosť iným spôsobom. Bol prítomný v celom spoločenstve sv. Filipa a v úplnom bytí každého z nás, a to nielen prostredníctvom vecí, ktoré môžeme pochopiť inteligenciou alebo rozumom."

Sara, Barcelona

„Ak by mi niekto pred cestou povedal, že budeme jesť kašu na raňajky, obed a večeru, nemyslím, že by som bol príliš ohromený (napriek biblickým zásadám „Blahoslavení tichí“ atď). Avšak rýchlo som pre „kašu“ získal slabosť, obzvlášť preto, lebo na raňajky bola sladká a na obed / večeru v kombinácii s uhorkou / zeleninou. Myšlienka státia počas dlhej liturgie sa mi tiež zdala cudzia a musím povedať, že som nechcel zavrieť oči, keď som sa modlil počas prvej trojhodinovej bohoslužby pre prípad, že by som stratil rovnováhu a spadol. Avšak po celú dobu jednotlivých služieb, ktorých sme sa zúčastnili, som stál a myslím si, že nohy sú jednoducho upravené tak, aby stáli. Vzhľadom k tomu, že aj ruskí dôchodcovia vedľa mňa úplne spokojne stáli, tak ako dvadsaťročný som sa nemohol ukázať ako slaboch. Zaujímalo by ma, či budem rovnako pevný ako títo Rusi, keď budem starší!“

Robert, Anglicko

„Na začiatku som sa cítila úplne stratená, čiastočne preto, že som nerozumela nič po rusky, čiastočne preto, že som cítila, žeby bolo falošné správať sa ako pravoslávny veriaci počas modlitieb. Ale netrvalo dlho, aby som skutočne pocítila ducha modlitieb v Sv. Tatiane, a keď som ho pocítila, už mi bolo nebolo neprirodzené zúčastniť sa modlitby.
Bolo to vyčerpávajúce stáť 3 hodiny počas modlitieb a niektoré dni, keď boli až dve modlitby, až 6 hodín! Ale cítila som, žeby som sa nemala vzdať, tak som sa nevzdala. Stálo to za to, pretože počas posledných dvoch dní státie už nebolo dôležité. Možno aj modlitby boli zaujímavejšie.

Systém hostiteľských rodín bol úžasný. Naozaj mi to pomohlo pochopiť kultúru! Zostala som ešte dva dni až do stredy a spolu s rodinou som navštívila pravoslávnu školu, kde chodia ich deti. Bolo fascinujúce vidieť aj spôsob života tejto veriacej rodiny so 4 malými deťmi a to, ako ich vychovávajú! Myslím si, že sa naša spoločnosť sa od nich môže veľa naučiť! "

Elli, Berlín

„Myslím, že to bola „najsviatočnejšia“ Veľká noc, akú som kedy zažila. Pravoslávne slávenie má ohromujúce možnosti, ktoré umožňujú podieľať sa na tajomstve kresťanskej viery skrze viditeľné znamenia. A vďaka vysvetleniam, ktoré sme dostali vo farnosti, ktorá nás uvítala, sme mohli pochopiť a užívať si bohatstvo pravoslávnej bohoslužby.

Mnohí účastníci boli informovaní o Rusku, Rusoch, alebo dokonca o pravoslávnej cirkvi len prostredníctvom masmédií. Myslím si, že mali možnosť spoznať veľkorysosť ruskej duše a hĺbku pravoslávnej viery. Toto prvé zoznámenie s pravoslávnou cirkvou sa konalo v atmosfére priateľstva a dôvery. Bolo by zlé zatieniť túto skúsenosť prípadnými nedorozumeniami. Dúfam, že budeme môcť zdieľať, čo sme žili s mnohými inými ľuďmi, a že túžba spoznať našich pravoslávnych bratov a sestry v Kristovi sa bude šíriť ako Veľkonočné svetlo od sviečky ku sviečke.“

Martyna, Kyjev

„Na Veľký piatok sme išli všetci spoločne do Butova, miesta blízko Moskvy, kde sovietsky režim zabil desaťtisíce ľudí v roku 1930 pre ich vieru alebo politické postavenie. Ráno sme si prešli toto miesto so sprievodcom a stretli sa s ďalšími mladými ľudmi z celej Európy. Po spoločnom jedle - bolo fascinujúce vidieť pútnikov v živých rozhovoroch - tam bola bohoslužba pláštenice. Spoločne so sprievodom, ktorý nasledoval, toto bol jeden z najcennejších okamihov, aké som v Moskve zažil. Skutočne boli chvíle, kedy nenachádzam slov, aby som opísal, čo sa dialo, dokonca ani vo svojom rodnom jazyku. Ako elektrizovaný som medzi nami veľmi silno cítil Božiu prítomnosť. "

Stefan, Rakúsko

„Rád by som srdečne poďakoval farnosti Metropolitan Hilarion (ikona Matky Božej, Radosť všetkých zarmútených), ktorá ma prijala, za rozšírenie tohto pozvania na návštevu a najmä mladým ľuďom z farnosti za ich priateľstvo a pomoc počas môjho nedávneho pobytu v Moskve.

Čo ma zasiahlo počas môjho pobytu: ako veľa máme jeden s druhým spoločného! Túto skutočnosť som objavoval prostredníctvom našich diskusií a zdieľania skúseností počas nášho spoločne stráveného času. Zistil som, že napriek nedávnej ťažkej histórii v Cirkvi je toľko života! Bol som ohromený významom veľkonočných obradov, oslavami v mojej hostiteľskej rodine a radosťou, ktorú viera prináša - myslím, že v západných cirkvách sú niekedy tieto prvky stratené uprostred tlaku sekulárnej spoločnosti a neochoty veriacich znášať nepohodlie alebo si urobiť čas pre praktizovanie svojej viery. Dokonca aj tradícia pôstu a státia v kostole ukazovala na niečo z tej vôle vytrvať vo viere, a to prostredníctvom dočasného nepohodlia a vytvoriť hodnotu nasledovania Ježiša Krista. Zdá sa, že vytrvalosť a svedectvo jednotlivých kresťanov prispelo ku vzkrieseniu Cirkvi, ktorá je podľa môjho názoru symbolom nádeje pre všetkých z nás, ktorí sme sa zhromaždili v Moskve.“

Majella, Dublin

„Som plný vďačnosti za všetko, čo som mal možnosť zažiť v Moskve počas Svätého týždňa a Veľkej Noci. Objavil som živú Cirkev, komunity, ktoré sa snažia, aby ich kostoly boli tak krásne, ako je to len možné, lásku Krista a Cirkvi, rovnako ako aj hodnoty tradície, ale zároveň, že sa snažia vytvoriť alebo prehĺbiť dialóg s neveriacich.
Farnosť sv. Filipa a moja hostiteľská rodina ma prijali veľmi vrelo, a vďaka ich pohostinnosť som mohol zažiť pravoslávnu cirkev a mesto Moskvu zvnútra. Bez ich láskavosti by to nebolo také isté."

Julien, Francúzsko

„To, čo si odnášam z tejto skúsenosti, sú ľudia, ktorých som stretla. Moja hostiteľská rodina, Rusi, ktorých som stretla vo farnosti, ďalší pútnici. Pýtali sa ma veľa ťažkých otázok, sama som mala možnosť niekoľko ťažkých otázok položiť. Tí, s ktorými som hovorila, hovorili úprimne, dozvedela som sa veľa o Rusku, prekonala som niektoré stereotypy v mojom myslení, cítila ich veľkorysosť, zažila ruskú pohostinnosť. S tými, čo som nemala možnosť hovoriť, sme aspoň prežili niečo veľmi zvláštneho, a to nás zblížilo. Na konci som sa cítila viac Slovankou kedykoľvek predtým. Som vďačná, toto je moja modlitba. Христос Воскресе!“

Klementyna, Gdaňsk, Poľsko

Printed from: http://www.taize.fr/sk_article12430.html - 17 October 2019
Copyright © 2019 - Ateliers et Presses de Taizé, Taizé Community, 71250 France