Praha

Príhovory brata Aloisa

Brat Alois každý večer prednesie v závere modlitby krátky príhovor k účastníkom. Na tejto stránke nájdet.e ich prepis

Brat Alois, Praha, štvrtok večer, 1. januára 2015

Dostalo sa nám tak štedrého privítania. Chcel by som poďakovať rodinám, farnostiam, predstaviteľom cirkví, tým, ktorí spravujú mesto a región a ktorí umožnili hladký priebeh nášho stretnutia. Ďakujeme za školy, ktoré ste nám dali k dispozícii.

Je veľkou radosťou, že sa na Európskom stretnutí zišli kresťania rôznych denominácií a tiež ľudia, ktorí nezdieľajú vieru v Krista, ale usilujú sa byť tvorcami pokoja.

Kristus dal svoj život, aby spojil všetkých ľudí do jednej veľkej rodiny. Volá svojich nasledovníkov, aby boli znamením jeho pokoja vo svete. A práve preto, aby mohli byť týmto znamením, je zmierenie medzi kresťanmi tak naliehavé.

Jednou z otázok, na ktorú chceme úpenlivo nájsť odpoveď je táto: ako môžeme svojím životom ukázať, že jednota je aj pri rozmanitosti možná?

Rozdiely medzi kresťanmi budú vždy. Budú naďalej pozvaním k úprimnému dialógu. Môžu byť aj obohatením. Ale neprišiel už čas uprednostniť našu krstnú identitu, ktorú máme spoločnú a ktorá nás už zjednocuje v Kristovi?

Nemali by sa dnes kresťanské cirkvi odvážiť zísť pod jednou strechou a to dokonca pred tým, ako sa dosiahne zhoda vo všetkých teologických otázkach?

V týchto dňoch, vy - rôzne cirkvi Prahy, prijímate nás - protestantov, katolíkov a pravoslávnych. Obzvlášť ma dojíma, že toto znamenie jednoty prežívame v krajine Jana Husa, ktorého násilnú smrť si budeme pripomínať budúci rok. Zodpovednosť za toto rozdelenie Cirkvi v 15. storočí je spoločná, avšak jeho osobnosť vo svojej integrite nás všetkých vedie k pokániu a spoločnému zmiereniu.

Kristus dáva jednotu v takom čase a takým spôsobom, ako on sám chce. Ale ak tento dar neočakávame spoločne, ako nám ho môže dať? Apoštoli prijali Ducha Svätého vtedy, keď boli, aj s Máriou, zjednotení pod jednou strechou. A Duch Svätý nás v našej rozmanitosti vždy zjednocuje.

Ako sa môžeme zjednotiť pod jednou strechou? Chcel by som dať šesť návrhov:

- V miestnej komunite sa môžeme ako susedia a rodiny spojiť pod jednou strechou v „základných spoločenstvách“, aby sme sa spolu modlili, aby sme si pomáhali a aby sme sa lepšie navzájom spoznali.

- Medzi miestnymi spoločenstvami rôznych vyznaní už existuje spolupráca pri štúdiu Biblie, pri sociálnych a pastorálnych aktivitách, pri katechéze. Toto sa môže zintenzívniť. Každé spoločenstvo by malo robiť s kresťanmi iných denominácií všetko, čo sa len dá robiť spolu a nerobiť nič bez toho, aby sme mysleli na druhých.

- Zišli sme sa tu v tejto nádhernej katedrále. Nemohla by sa v mnohých mestách stať katedrála alebo hlavný kostol spoločným domom modlitby všetkých kresťanov v danej lokalite?

- Teologický dialóg musí pokračovať. Nedal by sa viesť ďalej v kontexte spoločnej modlitby a vo vedomí, že už sme spolu? Iným spôsobom sa riešia teologické otázky, keď sa spolu žije a modlí. Snáď sa to dá povedať aj o etických úvahách.

- Všetci veriaci dostali kus pastoračného daru, aby sa o seba navzájom starali. Aj kresťanská rodina, ktorou je Cirkev, potrebuje jednotný úrad, a to na všetkých úrovniach. Úrad slúžiaci spoločenstvu vo všeobecnej rovine sa tradične spája s biskupom Ríma. Nebolo by možné ho uznať za služobníka, ktorý sa stará o svornosť svojich bratov a sestier v ich veľkej rozmanitosti? Nevedeli by si cirkvi predstaviť iný spôsob vzťahu k tomuto úradu?

- Nemali by cirkvi, ktoré kladú veľký dôraz na to, že pre spoločné prijímanie Eucharistie je potrebná jednota vo viere a dohoda v úradoch, dávať rovnakú váhu aj súladu vo vzájomnej láske? Nemohli by ponúknuť širšiu Eucharistickú pohostinnosť tým, ktorí vyjadria túžbu po jednote a veria v skutočnú prítomnosť Krista? Eucharistia nie je len vrcholom jednoty, je aj cestou k jednote.

- Zhodnime sa na tom, že budeme napredovať v ceste, ktorú dopredu nepoznáme, pričom sa oprieme o tieto slová Izaiáša: „Slepých budem viesť po ceste im neznámej.“ Vkladáme svoju dôveru do Ducha Svätého, aby nás viedol po zatiaľ neznámej ceste. Jeho inšpirácia nás pripravuje, aby sme sa stali autentickými svedkami jednoty.

Brat Alois, Praha, streda večer, 31. decembra 2014

Pri príchode do Prahy ste dostali „Podnety“ pre nadchádzajúci rok, ktoré sú zamerané na Ježišovu výzvu byť soľou zeme. On nehovorí „Musíte byť...“, ale jednoducho „Vy ste soľou zeme.“ Soľ je zmiešaná so zemou ľudstva. Kristus nás posiela všade, aby sme prinášali dobrú správu o Božej láske.

Aké je to krásne! Boh nerozširuje svoj pokoj zázračne z hora, ale cez náš život. Vkladá do nás svoju dôveru. Pozýva nás, aby sme boli kvasom pokoja v ceste ľudstva, tohto ľudstva, ktoré je tragicky roztrhané konfliktami, či už ozbrojenými alebo neozbrojenými.

Boh očakáva naše áno na svoju lásku. Také áno ako vyslovila Mária, odvážne áno, ktoré vyjadrí celú našu dôveru. Spolu s ňou nás podporuje nespočetné množstvo svedkov Boha.

Brat Roger je súčasťou tohto zástupu svedkov. Počas budúceho roka si na neho budeme spomínať. V Taizé bude okrem každotýždenných stretnutí aj stretnutie tých mladých ľudí, ktorí žijú komunitný život a stretnutie mladých teológov. V týždni medzi 9. a 16. augustom bude „Stretnutie na ceste k novej solidarite“. Prečo „nová solidarita“?

Nová, lebo ide o to, aby sme sa nanovo rozhodli žiť v solidarite. Každý si môže priateľstvo medzi ľuďmi a národmi zvoliť za prioritu a prispieť k nemu pomocou darov, ktoré dostal. Úsilie a dokonca aj obete, ktoré takýto postoj nesie so sebou, dodávajú životu radosť a zmysel.

Nová aj preto, lebo čelíme neznámym výzvam. Ako môžeme pozitívnym spôsobom vstúpiť do globalizácie, a to takej, ktorá nemá za následok útlak chudobných alebo menšinových kultúr? Ako môžeme žiť vo svete, ktorý je stále viac technologický? Medzi hlavné problémy nepochybne patrí aj migrácia a ekológia.

Nová nakoniec aj preto, lebo solidarita vyžaduje zmenu našich postojov. Vždy bude nutné pomáhať veľmi chudobným. Ale rešpektovanie dôstojnosti každej ľudskej osoby nás vedie k tomu, aby sme opustili paternalistický prístup a žili obojstranný vzťah. Tí, ktorí sú chudobnejší ako my, majú veľa čo dať, robia nás ľudskejšími, niekedy nám pomáhajú lepšie pochopiť Evanjelium v celej jej hĺbke.

V Taizé nemáme hotové riešenia na tieto ťažké otázky. Naša komunita chce skôr ponúknuť platformu pre hľadanie, pre stretnutia medzi ľuďmi a rôzne iniciatívy. Zo vzájomného načúvania môžu vzniknúť projekty. Niektorých ľudí môže priviesť k tomu, že urobia dôležité rozhodnutie o svojej budúcnosti.

Brat Roger sa snažil žiť bratstvo, nezostávať pri teórii. Keď mal 25 rokov, začal v Taizé úplne sám. A potom prišli prví bratia. Spolu sa zaviazali na celý život. Brat Roger by si nikdy nedokázal predstaviť, čo vyrastie z tohto malého semienka. Jeho život nás povzbudzuje začať aj takmer bez ničoho.

Všetci chceme byť pútnikmi dôvery tam, kde žijeme. A práve dôvera viery oživuje každodenne náš život. Veľké oslavy – ako toto naše stretnutie v Prahe – nie sú sami o sebe cieľom, ale podporujú nás v našom napredovaní. Takže aj v budúcnosti pripravujeme ďalšie etapy na púti dôvery.

Po mladých z Ameriky, Ázie a Afriky sa chcú pridať k našej púti aj mladí ľudia z Oceánie. Najbližšie kroky sa uskutočnia už čoskoro: vo februári v Austrálii a na Novom Zélande.

O rok aj pol, v roku 2016, sa vrátime na kontinent, ktorý je tak blízko pri Európe a predsa je tak nedocenený. Pôjdeme do Afriky. Po stretnutí v Keni a neskôr v Rwande sa stretnú mladí ľudia zo Západnej Afriky a na tento úsek púte dôvery pozývajú aj ľudí z iných kontinentov. Začiatkom septembra 2016 nás príjmu v Benine, v Cotonou.

A o rok, na konci roku 2015, sa uskutoční ďalšie Európske stretnutie. Pôjdeme na juh, do krajiny, ktorá je známa svojou pohostinnosťou, ale ktorá prechádza ekonomickými ťažkosťami. Od 28. decembra do 1. januára sme pozvaní do španielskeho mesta Valencia.

Brat Alois, Praha, utorok 30. decembra 2014 večer

Prišli sme z rôznych krajín Európy, ako aj z iných kontinentov, aby sme sa nechali inšpirovať slovami Krista: „Vy ste soľ zeme.“ A pýtame sa predovšetkým, ako nás tieto slová podnecujú k tomu, aby sme sa stali tvorcami pokoja na zemi.

Aká je to radosť vidieť naše životy v tomto svetle! Toto európske stretnutie nás môže podnietiť k tomu, aby sme si lepšie uvedomili spoločenstvo, ktoré chce Kristus vytvárať medzi ľuďmi. Tým, že budeme rozptýlení po celom svete, môžeme potom napomôcť Božiemu pokoju, aby vyžaroval na celé ľudstvo.

Tu v Českej Republike sa nám dostáva úžasného prijatia. Isto, kresťania sú tu v menšine, ale v tejto krajine tiež jestvuje vzácna humanistická tradícia živená umením, literatúrou, maliarstvom a hudbou. Týmto spôsobom veriaci spolu s neveriacimi podporujú smerovanie schopné odolať planému materializmu, ktorým je ohrozená naša spoločnosť.

Kresťania sú tu v menšine podobne ako v mnohých iných častiach sveta, a rovnako ako boli v menšine prví kresťania. Sú soľou zeme nie tým, že vyhľadávajú silu a vnucujú svoje náhľady na spoločnosť, ale tým, že sú jednoduchými tvorcami pokoja a zasadzujú sa za spravodlivosť na miestach, kde žijú.

Rád by som vám českým kresťanom povedal: skutočne ste soľou zeme. Toto platí dnes, tak ako to platilo v minulosti. Naša Komunita v Taizé si uchováva v živej pamäti mnohých svedkov viery vo vašej krajine, ktorí bojovali za slobodu a boli ochotní zaplatiť cenu vlastným životom. Mám na mysli najmä Máriu a Jiřího Kaplanovcov, ktorí už vstúpili s Kristom do večnosti.

Vy, mladí Európania, viete, že kardinál Duka, pražský arcibiskup, ktorý nás spolu s predstaviteľmi iných cirkví, tak podporoval pri príprave tohto stretnutia, viete, že bol väznený za svoju vieru?

Chcel by som tiež spomenúť pastora Alfréda Kocába, prvého Čecha, ktorý v roku 1967 so svojou manželkou Darjou navštívil Taizé. Mnohé roky mal zakázané vykonávať svoju službu, pracoval ako kurič v múzeu. V pivničných priestoroch pri uhlí sa tajne stretával so študentmi teológie a vyučoval, medzi iným aj o sv. Jánovi z Kríža. Je teraz chorý a preto nemohol prísť, aby tu bol s nami, ale pozdravujeme ho prostredníctvom televízie.

Všetci mladí ľudia, ktorí sa zúčastňujú tohto európskeho stretnutia, dostávajú rôzne konkrétne inšpirácie na nasledujúci rok. Jednou z nich je stráviť každú nedeľu večer pol hodiny v tichom spoločenstve za pokoj vo svete.

Túto pol hodinu zasvätíme predovšetkým tomu, aby sme zverili Bohu krajiny a ľudí, ktorí trpia v dôsledku násilia. Tiež má byť časom, kedy prijímame Kristov pokoj, aby v nás mohol pôsobiť a pripraviť nás na to, aby sme dokázali vytvárať pokoj a spravodlivosť v prostredí, v kde žijeme.

Last year our pilgrimage of trust took us to several countries of America, including Cuba. Many V uplynulom roku nás naša púť dôvery priviedla do niekoľkých krajín Ameriky vrátane Kuby. Mnohí mladí Kubánci nám povedali, že sa cítia príliš izolovaní. Požiadali ma, aby som pozdravil mladých v Prahe. Odovzdávam teda srdečné pozdravy od mladých z Kuby!

Títo mladí napísali krátke prosebné modlitby, ktoré vám chceli zveriť. Na záver tejto modlitby dostanete malé lístočky s jednou z týchto prosieb. Vaše modlitby budú podporovať mládež na Kube.

A napokon, jeden oznam. Tu medzi nami sa nachádzajú mladí ľudia z Ruska, Bieloruska a Ukrajiny z rôznych cirkví. Spolu s nimi vieme, že Kristus je naša nádej a náš pokoj. S niekoľkými bratmi a mladými ľuďmi z rôznych krajín preto pôjdeme na púť dôvery do ich krajín, aby sme s nimi oslávili Kristovo zmŕtvychvstanie počas pravoslávneho sviatku Veľkej noci 12. apríla.

Tejto púte dôvery v Rusku a na Ukrajine sa môže zúčastniť 100 mladých z iných krajín. Tí z vás, ktorí by sa k nám chceli pridať, aby strávili päť dní v Moskve alebo päť dní v Kyjeve a Ľvove, nájdu informácie na papieri, ktorý ste dostali a môžu sa zúčastniť zajtrajšieho stretnutia o piatej popoludní v hale číslo 6.

Zajtra ráno sa budete v malých skupinkách zamýšľať nad slovami Krista „Blahoslavení tí, čo šíria pokoj“ a nad tým, aké konkrétne kroky sa dajú podniknúť na blízkych i vzdialených miestach, aby zavládol pokoj.

Zastavenia na púti dôvery v Rusku, Bielorusku a na Ukrajine budú:

9. – 12. apríla v Moskve (pravoslávna Veľká noc 12. apríla)
13. – 14. apríla v Minsku
15. – 19. apríla v Kyjeve a Ľvove

Istý počet mladých ľudí zo všetkých európskych krajín sa bude môcť zúčastniť buď na zastávke v Rusku alebo na zastávke na Ukrajine. Ak máte záujem, príďte na úvodné informačné stretnutie zajtra, 31. decembra o 17.00 v Hale 6 na výstavisku Letňany.

Brat Alois, Praha, pondelok 29. decembra 2014 večer

Je pre nás veľkou radosťou byť tu spolu, v Českej republike, v strede Európy. Už v tento prvý deň sa chceme poďakovať všetkým, ktorí nám pripravili tak veľkorysé prijatie.

Raz sme tu už mali Európske stretnutie. Bolo to v roku 1990, rok po nezabudnuteľnej „Nežnej revolúcii“, v tom momente slobody, keď padli hranice. V Taizé – a myslím, že v tom zďaleka nie sme sami – sme i naďalej vďační ľuďom zo Strednej a Východnej Európy za to, že ukázali, že nečakané je možné.

Spomienka na toto veľké oslobodenie aj dnes, v čase napätia vo svete, ponúka nádej, že pokojná budúcnosť je možná. Naše stretnutie jasne ukazuje, že vo všetkých národoch existujú ženy a muži, ktorí chcú mier.

Počas týchto dní sa budeme modliť za tých, ktorí trpia kvôli násiliu a vojne, na Ukrajine, na Blízkom Východe a inde. Libanončania, ktorí sú tu s nami, nesú v sebe trápenie svojho regiónu. Ich krajina hostí tisíce utečencov z Iraku a Sýrie. Chcel by som im povedať: pamätajte, že my všetci sme vám blízko v modlitbe i v našich srdciach.

Počas nášho stretnutia v 1990 nám prezident republiky, Václav Havel, povedal: »Táto „púť dôvery na zemi“ prichádza, aby nám pomohla hľadať a nájsť pravé pramene viery a nové duchovné hodnoty, stratené behom desaťročí totalitného režimu.

Tak veľmi to platí aj dnes! Na to, aby mohla Európa žiť v mieri a prispievať i k mieru vo svete, musí byť samozrejme postavená na bližších ekonomických a politických vzťahoch. Ale motivácia musí prameniť z hlbšieho zdroja.

Pre nás je týmto zdrojom pokoj, ktorý nám odovzdáva Kristus. Chceme byť kvasom mieru medzi ľuďmi. Pre to je ale nevyhnutné prijať v našich srdciach Boží pokoj.
Počas nasledujúcich mesiacov by sme mali byť vedení slovami Evanjelia: „Vy ste soľ zeme.“ Kristus nás varuje: uistite sa, že soľ nestráca svoju chuť! Nesmieme podľahnúť malomyseľnosti a pesimizmu.

Ale ako môžeme prijať Kristov pokoj, ktorý nám chce Boh dať? Nemôžeme vždy cítiť Božiu prítomnosť. Veriaci môže okúsiť aj noc viery. Vzhľadom na tajomstvo, ktoré nás presahuje sa môže naša dôvera v Boha miešať s pochybnosťou.

Prijať Kristov pokoj neznamená mať jednoduchú dôveru v prítomnosť? Dieťa túto dôveru dokáže ukázať prirodzene. My, dospelí sa preň musíme rozhodnúť. Do tohto rozhodnutia sa zapája celá naša bytosť, náš rozum a naše city.

Naša dôvera zostáva krehká počas celého nášho života. Rastie, keď sa o ňu delíme s druhými. Potom môžu existovať svetlé, jasné, radostné chvíle. Pochopíme, že toto je prítomnosť Ducha Svätého, Ducha zmŕtvychvstalého Krista, ktorý prebýva v našom srdci.

Počas týchto dní obnovíme našu vieru v Ducha Svätého, ktorý nám odovzdáva Kristov pokoj. Tento pokoj si nemôžeme nechať sami pre seba. Stáva sa láskavosťou voči druhým, odmietnutím krívd a záväzkom zo všetkých našich síl robiť zem miestom, ktoré je pre všetkých vhodné pre život.

Je veľmi veľa spôsobov na dosiahnutie zdroja Kristovho pokoja. Je tu modlitba, dokonca aj vtedy, keď je chudobná. Je tu krása, krása prírody i krása, ktorú nám odhaľuje umenie.

Na to, aby sme boli soľou zeme, je nevyhnutné udržať v sebe „chuť do života“. Ale ako? O tomto sa budete rozprávať zajtra ráno. Pokúsme sa s radosťou a zo všetkých našich síl nájsť niekoľko odpovedí. Ježiš nás uisťuje: „Hľadajte a nájdete.“

Printed from: http://www.taize.fr/sk_article17523.html - 25 May 2019
Copyright © 2019 - Ateliers et Presses de Taizé, Taizé Community, 71250 France