Posolstvo Európskej Únii

Pre otvorenú a solidárnu Európu

Úsilie o pokoj a zmierenie v ľudskej rodine je vpísané v samej hĺbke povolania Komunity z Taizé. Už tridsať rokov organizuje komunita „púť dôvery na zemi“, na ktorej sa stretli viaceré generácie mladých ľudí zo všetkých kontinentov.
40 000 mladých z celej Európy, ktorí sa schádzajú v Bruseli na zastávke na tejto púti od 29. decembra 2008 do 2. januára 2009, chce znovu oživiť intuíciu i nadšenie počiatkov budovania Európy – uskutočniť zmierenie medzi národmi, dávajúc dovedna svoje zdroje aj svoje osobitosti.

Neslýchané dobrodružstvo budovania zjednotenej Európy

Európa dokázala otvoriť obdobie mieru, ktoré nemá v dejinách obdobu. Cesta, ktorou už prešla, vzbudzuje obrovskú nádej v iných častiach sveta. Po toľkých rozkoloch je mier neoceniteľným dobrom. A predsa nie je dosiahnutý raz navždy, ale každá generácia ho musí stavať ďalej.

Nepodľahnúť znechuteniu

Na európske inštitúcie sa dnes občas pozerá s nepochopením a určitou apatiou. Napriek tomu sú nepostrádateľné pre zaistenie kontinuity v budovaní mieru na kontinente. Nesmú však preberať zodpovednosť na všetkých úrovniach európskej spoločnosti. [1] Zodpovední národov môžu zase podporiť nový elán tým, že odmietnu vo chvíľach ťažkých rozhodnutí nespravodlivo označovať európske inštitúcie za obetného baránka.

Globalizácia solidarity

Budovanie zjednotenej Európy nadobudne svoj plný zmysel len vtedy, ak sa Európa prejaví ako solidárna s najchudobnejšími národmi. Tieto národy sa vyvíjajú veľmi rýchlo! Súčasná situácia vyžaduje novú snahu o porozumenie, aby sa prispôsobili európske inštitúcie a mechanizmy pomoci.

Veľa mladých žiada, aby ekonomická globalizácia bola sprevádzaná globalizáciou solidarity. Či zámer delenia sa o blahobyt nevyzýva bohaté krajiny k väčšej štedrosti tak investíciami v prospech rozvojových krajín, ako aj dôstojným a zodpovedným prijímaním prisťahovalcov prichádzajúcich z týchto krajín?

Nadväzovaním početných osobných vzťahov naprieč vlastným kontinentom získali už mnohí mladí skutočné európske povedomie. Nejde o zrieknutie sa osobitostí každého národa alebo každého regiónu, ale o uskutočňovanie výmeny darov rešpektujúc pritom rozmanitosť. Iniciatívy ako európska dobrovoľnícka služba prehĺbia vzájomné poznanie medzi národmi a regiónmi.

Súčasná finančná kríza

Súčasná finančná kríza ukazuje, že bez dodržiavania etiky sa ekonomika nemôže rozvíjať trvale. Táto kríza sa môže stať príležitosťou, keď nás bude viesť k otázke o našich prioritách v budovaní svetovej spoločnosti. O aký rozvoj usilujeme? Aký rozvoj je možný, aby rešpektoval obmedzené zdroje našej planéty?

Čím komplexnejším sa stáva svetový ekonomický a finančný systém, tým nutnejšia je koordinácia a regulácia so zreteľom na spoločné dobro celej ľudskej rodiny. Nadnárodné orgány, ktoré stanovia základné pravidlá zaručujúce väčšiu spravodlivosť, sú odteraz nevyhnutné. [2]

Dva prínosy kresťanov

Evanjelium povzbudzuje k jednoduchosti života. Vyzýva veriaceho, aby ovládal vlastné túžby, a tak sa dokázal obmedziť, nie nútene, ale voľbou. [3] Slobodne zvolená jednoduchosť robí tých, čo sú zvýhodnení, schopnými odolávať honbe za nadbytkom a prispieva k boju proti chudobe, ktorá je vnútená tým najbiednejším.

Napomáhanie krokov odpustenia ja druhý prínos kresťanov. Tieto kroky zahŕňajú odmietnutie prenášať na nasledujúce generácie nenávisť spojenú so zraneniami, ktoré ešte bolia. Nie zabudnúť na bolestivú minulosť, ale odpustením uzdraviť spomienky, pretrhnúť reťaz pretrvávajúcich pocitov krivdy. Bez odpustenia niet budúcnosti pre spoločnosti. Mocný impulz prítomný na počiatku budovania zjednotenej Európy vyvstal z veľkej časti z tohto presvedčenia. [4]

Všetci môžu mať podiel na civilizácii poznačenej nie podozrievaním, ale dôverou. V histórii stačilo niekedy len zopár ľudí, aby naklonili jazýček váh k pokoju. [5]

[1Princíp subsidiarity je základom pre napredovanie v prehlbovaní spoločenstva. Dovoľuje orgánom Únie zasiahnuť v istých oblastiach, keď nedokážu konať členské štáty, a zároveň rešpektuje vlastné právomoci týchto štátov. Rozhodnutia by sa mali robiť na úrovni najbližšej občanom Európy. Tento princíp vedie každého k tomu, aby vzal na seba vlastnú zodpovednosť, a mal by zabrániť prehnaným požiadavkám jednotlivých národov.

[2V roku 1963 vo svojej encyklike „Pacem in terris“ pápež Ján XXIII. navrhol vytvorenie „verejnej autority s všeobecnou právomocou“. Táto prorocká intuícia je dnes aktuálnejšia ako kedykoľvek predtým.

[3Ježiš povedal: „Veď čo osoží človekovi, keby aj celý svet získal, a seba samého by stratil alebo poškodil?“ (Lukáš 9,25)

[4Toto presvedčenie podnietilo zblíženie medzi Francúzskom a Nemeckom. Bolo tiež pri zrode vzájomného odpustenia medzi poľským a nemeckým národom z iniciatívy poľských biskupov v roku 1965. Kresťania takto pripravili cestu k politickému zmiereniu.

[5Zakladateľov zjednotenej Európy bolo iba niekoľko, ale mali túto intuíciu: Aby zamedzili novému konfliktu, začali dávať do spoločného prostriedky a zdroje (uhlie a oceľ), ktoré v minulosti boli použité pre vojnovú mašinériu.

Printed from: http://www.taize.fr/sk_article7846.html - 19 September 2019
Copyright © 2019 - Ateliers et Presses de Taizé, Taizé Community, 71250 France