Rozjímanie nad Písmom

Máme právo byť šťastní, keď druhí trpia?

Boží dych v nás je hlboká radosť. Keď sme šťastní, sme v súlade s Bohom. Ale keď iní ľudia trpia, naša radosť je v nesúlade s ich utrpením. Preto apoštol Pavol píše: Áno, „radujte sa s radujúcimi,“ ale aj „plačte s plačúcimi!“ (List Rimanom 12, 15). Naozaj sme stvorení pre radosť. Ale tvárou v tvár utrpeniu druhých sme v pravde, keď plačeme.

Šťastie môže raniť tých, ktorí sú z neho vylúčení. Spokojnosť úspešných spôsobuje bolesť tým, čo stroskotali. Veselosť tých, čo sa majú radi, je ťažko prijateľná pre tých, čo boli opustení. A keď mi navyše ľudia, ktorí sú šťastní dajú pocítiť, že oni zaujali moje miesto, ich šťastie sa stane priam neznesiteľným. Niekoho šťastie môže byť zraňujúce aj bez zlých úmyslov. Ježiš vykresľuje v jednom podobenstve šťastie boháča, ktorý „deň čo deň skvostne hodoval“ bez toho, aby si všimol chudáka Lazára pri jeho bráne (Lukáš 16, 19-21).

Lepší je plač ako takéto šťastie. Ako však potom môže Pavol písať: „Ustavične sa radujte“ (List Filipanom 4, 4)? Jestvuje šťastie, ktoré druhých zraňuje, ale je tiež smútok, ktorý môže spôsobiť bolesť. Keď som smutný a strápený, neočakávam od tých, ktorí sú mi nablízku, že ma zavalia svojím smútkom a k môjmu nešťastiu pridajú ešte svoju skľúčenosť. Čo máme teda robiť, keď druhí trpia? Zostať radostní a riskovať, že svojím šťastím raníme tých, ktorým bolo šťastie odopreté? Alebo byť smutní a riskovať, že svojím zármutkom im priťažíme bremeno, beztak už dosť ťažké?

„Ustavične sa radujte.“ Pavol pokračuje: „Vaša dobrotivosť nech je známa všetkým ľuďom“ (List Filipanom 4, 5). Radosť, o ktorej hovorí, vyžaruje dobrotu, miernosť. Táto radosť je predovšetkým vnútorná. Niekedy je sotva postrehnuteľná, nemožno ju vybadať z vonkajších znakov. Jej dotyk je jemný. Ako v mrazivej zime dobre padne stáť pri krbe sálajúcom teplo, tak aj v nešťastí je dobre byť blízko človeka, ktorého hlboká radosť vyžaruje dobrotu.

Čo je tajomstvo šťastia, ktoré neubližuje, ale dvíha tých, čo trpia? Je to radosť chudobných, šťastie, ktoré si nenechávame pre seba, ale hneď sa oň delíme.

Keby sme si zakázali byť šťastní, keď iní trpia, mohlo by to viesť k vzájomnej beznádeji. Je čosi lepšie, čo môžeme urobiť pre tých, ktorí sú nešťastní: Jedna z najvzácnejších vecí, čo môžeme ponúknuť, je náš skrytý boj o zachovanie radosti v Duchu Svätom, radosti, ktorá vyžaruje dobrotu a dodáva silu a odvahu.

Printed from: http://www.taize.fr/sk_article8200.html - 19 November 2019
Copyright © 2019 - Ateliers et Presses de Taizé, Taizé Community, 71250 France