Jeden brat mi navrhol, aby som sa pripojil na modlitbe s malou komunitou, ktorá sa schádza v jedinej katolíckej kaplnke v tejto štvrti. Po našej modlitbe o 19:30 sme vystúpili niekoľkými ulicami fraternity na Alto da Cruz. Mesiac bol v splne a po prvýkrát od môjho príchodu bola noc krásna na pohľad. Vystúpili sme a pozdravili staršieho pána, ktorý brnkal na gitaru na prahu svojho domu. Kubánska hudba, dobrý gitarista. Potom narazíme na jednu z mladučkých matiek, Jacy, ktorá s veľkým meškaním prichádza so svojím synčekom na popoludňajšie aktivity pre deti.
Po príchode do kaplnky: niekoľko starších žien sa s horlivosťou modlí ruženec. Modlitbu vedie Juvencio, bývalý alkoholik, ktorý dal postaviť túto kaplnku na svoje vlastné náklady v momente, kedy si sľúbil, že prestane piť. Odvtedy sa stal veľmi angažovaným laikom v tejto štvrti. Vedie modlitbu recitovanú i spev s veľkým odhodlaním. Vonku, ostentatívne vo dverách kaplnky počúva skupinka mladých hudbu – trochu rap, trochu funk, zdá sa že je to v móde medzi adolescentmi. „Ave Maria“ sa mieša s beat boxom. Povedľa oltára prebehne pes. Toto všetko, úplne prirodzene. Úvod k mystickému životu v brazílskej verzii...
Modlitba skončila. Juvencio nás chce uviesť do „casa de Israel“. Je to dom, v ktorom prijímajú alkoholikov a drogovo závislých. Môj spolubrat, práve sa navrátvší z misie na Haiti sa kvôli únave rozhodne vrátiť. A tak ostávam „sám“ v dome, s mojou slabou portugalštinou naučenou počas 10 dní od príchodu... Juvencio mi ponúkol kávu. Jednou rukou bojujeme s množstvom komárov a pritom sa prehlbuje diskusia so skupinou desiatky mužov. Je to stretnutie anonymných alkoholikov. Moja prítomnosť im nijako nevadí. Dôvera sa zdá byť silná. Rozprávajú o jednom z dvanástich bodov svojho angažovania sa: opraviť to, čo možno a dôjsť k zmiereniu s tými, ktorí sú zranení závislosťou. Najstarší z nich hovorí o tom, že najťažšie bolo odpustiť sebe samému. Pokračujeme ďalšími vyznaniami, i plačom, skrývaním sa pred komármi...Diskusia končí a všetci sa postavia na modlitbu vyslovenú s veľkou úprimnosťou:
„Bože, môj Bože, daj mi prosím
úprimnosť prijať veci, ktoré nemôžem zmeniť,
odvaha zmeniť veci, ktoré môžem
a múdrosť rozpoznať to, čo treba rozlíšiť.“
Juvencio ma požiadal niečo pridať: v mojom zlej portugalštine, vyjadrujem obdiv ich boju a opakujem im, že Boh je veľký a jeho veľkosť je jeho odpustenie.
Potom sa ideme pozrieť na domu v časti žobrákov. Juvencio ma hlboko oslovil. Keď ma doprevádza dolu ulicou, jeden z chlapcov, Natan sa nás dopytuje. Takmer nikdy nechodí do školy. Juvencio s ním hovorí ako otec. Toto všetko je veanjelium, hovorí mi. Ako by sa dalo ho neprijať, ak berieme evanjelium vážne?
Vrátim sa k nám a v hlave sa mi všetko zmiešava: postaršie ženy a ich riženec, deti, rap na ulici, vytrvalosť drogovo závislých, bratský duch isch skupiny, obdivuhodná pokojná sila Junvencia. Úvod k mystickému životu v brazílskej verzii: zaspávajúc, po prvýkrát cítim, že som naozaj prišiel tam, kam ma z Taizé bratia poslali.
