Počas stretnutia v Berlíne brat Alois vysvetlil zmysel trojročného hľadania "v ústrety novej solidarite":

Prostredníctvom Listu pre rok 2012 by som rád povzbudil všetkých, ktorí ho budú čítať, aby si boli viac vedomí ľudskej solidarity a aby ju žili plnšie.

 

>>> List 2012-2015 "V ústrety novej solidarite"

 

Keď zakusujeme solidaritu s druhými, blízko alebo ďaleko od nás, keď zažívame, že jeden druhému patríme, že sme na sebe závislí, náš život dostáva zmysel.

 

V dobe, keď sa mnohí pýtajú „aký je skutočný zmysel môjho života?“ by sme my, bratia našej komunity chceli jasne povedať: nachádza sa v solidarite s druhými, ktorú žijeme konkrétnymi skutkami. Takáto solidarita nám umožňuje vytušiť, že existuje láska, ktorá nás presahuje, vedie nás, aby sme verili v Božiu lásku pre každého človeka.

 

Solidarita a dôvera v Boha: v Berlíne sme začali uvažovať o týchto dvoch tak dôležitých hodnotách, a v priebehu nasledujúcich troch rokov budeme toto uvažovanie stále viac prehlbovať. Prečo tri roky? Pretože bez trvania nemožno nič vybudovať. A pretože tieto otázky si vyžadujú vytrvalosť. Tak môžu utvoriť skutočný životný plán.

 

V auguste 2015 sa bude v Taizé konať stretnutie pre solidárnosť, na ktorom chceme zjednotiť naše hľadania a mohli načerpať nové odhodlanie.

 

Nejde o to, aby sme pripravovali veľkolepé akcie. V histórii ľudstva to bolo len niekoľko žien či mužov, ktorí svojou vernosťou a pokornou vytrvalosťou nastálo ovplyvnili udalosti.

 

Žiť solidaritu znamená zaujať najprv vnútorný postoj. Pre niektorých z vás sa možno chvíle ticha a modlitby stanú nevyhnutnými.

Prečo „nová solidarita“ ?

„Nová solidarita“ nie je protikladom „starej solidarity“, ktorá by bola dnes už prekonaná, súvisí viac s obnovením, s „dynamikou provizória“, ktoré vedie veriacich vpred, k novým presahom.

Už v knihe Izaiáša čítame: „Nespomínajte predchádzajúce veci a o dávnych nerozmýšľajte. Hľa, robím čosi nové, teraz to klíči, či to nebadáte? Áno, urobím cestu na púšti a rieky na pustatine.“ (Izaiáš 43, 18-19). V kresťanskej perspektíve nachádza tento citát odozvu v tajomstve vtelenia. Boh poslaním Krista na zem naplno preukazuje svoju solidaritu s celým stvorením. Dnes sme povolaní k tomu, aby sme sa delili s druhými stále novým spôsobom o to, čo dostávame od Boha skrze rozjímanie o Kristovi.

„Svojím krížom a zmŕtvychvstaním Kristus uvádza novú solidaritu medzi všetkých ľudí. V ňom je rozdrobenosť ľudstva rozdeleného do protichodných skupín už prekonaná, v ňom všetci tvoria jednu rodinu.“ (List 2012). Vo svetle zmŕtvychvstania sa celý Ježišov život až po smrť na kríži ukazuje ako obrovský skutok solidarity medzi ľuďmi, ktorý má pôvod v Bohu.

„Nová solidarita“ chce pozvať kresťanov každého veku a pôvodu, aby sme sa ujali jeden druhého a konkrétne vyjadrili bratskú lásku a vzájomnú solidaritu. V tomto hľadní si otázky a konkrétne skutky neprotirečia, ale naopak, dopĺňajú sa. Ako to povedal brat Alois počas jedného večerného zhromaždenia v chráme Zmierenia:

Ako sa vysporiadať s napätím ktoré vzniká medzi presvedčením, že sme jednou ľudskou rodinou a rozdeleniami, ktoré pozorujeme, často veľmi blízko nás samých?

 

Myslime preto na veľké množstvo ľudí, ktorí sa štedro rozdávajú bez toho, aby vyratúvali. Môžeme sa modliť za tých, ktorých poznáme alebo aj tých, čo nepoznáme a ktorí často veľmi pokorne dávajú svoj život za druhých. Sú akoby dušou našej spoločnosti, udržujú plameň nádeje, svedčia o tom, že ľudská dobrota je mocnejšia než zlo.