TAIZÉS príchodom migrantov prekonávajme strach!
Stretnutie v Rige, ktoré zorganizovala Komunita Taizé koncom decembra 2016, zhromaždilo mladých z celej Európy.¹ Prišli rovnako z členských krajín Európskej únie ako aj z krajín, ktoré nie sú jej členmi a zažili spoločenstvo, ktoré dokáže zjednotiť ľudí z celého kontinentu.
Toto severské stretnutie umožnilo mladým ľuďom z iných regiónov objaviť pobaltskú tvár Európy, jednu zo stránok prekrásnej rozmanitosti národov na tomto kontinente, kde má každý vlastné dejiny, obyčaje a osobitosti.
Budúcnosť plná pokoja od Európanov vyžaduje, aby rozšírili svoje povedomie a umožnili, aby rástla solidarita medzi všetkými krajinami, z ktorých sa skladá tento svetadiel. Je podstatné znásobiť kontakty, spoluprácu a spôsoby, ako sa deliť.
Budovanie jednoty kontinentu sa môže uskutočniť jedine vtedy, ak bude viac dialógu a načúvania medzi krajinami: medzi krajinami z Európskej únie a ostatnými, tými zo západnej Európy a zo strednej a východnej Európy, zo severu a z juhu. Každá krajina – veľká či malá – musí byť schopná nechať počuť svoj hlas, aj so svojou špecifickosťou. Je dôležité snažiť sa pochopiť zvnútra zmýšľanie druhých, lebo len takýmto spôsobom sa dajú lepšie pochopiť rozdielne postoje a vyhnúť sa reakciám, ktoré sú motivované výhradne emóciami.
Dokážu Európania objaviť, že ich spoločné korene sú oveľa hlbšie ako ich rozdielnosť?
Tesne po Druhej svetovej vojne Európa rozvinula nadšenie pre zmierenie. Neskôr, po páde Berlínskeho múru, začalo nové obdobie hľadania jednoty. Mnohí mladí ľudia cítia, že Európa bude schopná pokroku iba vtedy, ak vstúpi hlbšie do tohto ideálu solidarity. Netúžia len po Európe, ktorá je zjednotená vo vnútri, ale po Európe otvorenej iným kontinentom a solidárnej s národmi prechádzajúcimi veľkým utrpením.
Na celom svete sú ženy, muži a deti nútené opustiť svoju domovinu. K odchodu ich vedie ich zúfalstvo. Táto motivácia je väčšia ako všetky bariéry postavené, aby im zabránili v postupe. Prejavy nespokojnosti v bohatých regiónoch neodradia ľudí, ktorí prežívajú neznesiteľné utrpenie, od toho, aby opustili svoje domovy.
Niektorí ľudia vravia: „Nemôžeme prijať každého.“ Iní si myslia, že aktuálny pohyb obyvateľstva je neodvratný, nakoľko je spôsobený neúnosnými situáciami. Je legitímne a potrebné usilovať sa o reguláciu tohto pohybu. Nechať utečencov v rukách obchodníkov s ľuďmi a riskovať ich smrť v Stredozemnom mori odporuje všetkým ľudským hodnotám.
Bohaté krajiny sa nemôžu zbaviť čiastočnej zodpovednosti za historické rany a poškodenie životného prostredia, ktoré spôsobili a naďalej spôsobujú veľkú migráciu – z Afriky, Stredného Východu, Strednej Ameriky a tiež z iných regiónov. I dnes niektoré politické a ekonomické rozhodnutia bohatých krajín naďalej spôsobujú nestabilitu v iných regiónoch. Stačilo by, ak by spoločnosti západu prekonali strach z neznámeho a z kultúrnych rozdielov a začali by odvážne utvárať svoju novú tvár, ktorú jej už migrácia dáva. Hoci sa s príchodom migrantov spájajú reálne problémy, ich príchod môže byť príležitosťou k stimulovaniu Európy, aby bola otvorená a solidárna.
Existujú miesta, kde počet prichádzajúcich je tak vysoký, že obyvatelia sú preťažení a vyčerpaní, a to je pochopiteľné. Záťaž, ktorá na nich spočíva, je príliš veľká, keďže európske krajiny zatiaľ ešte nenašli spôsob, aby ju niesli spoločne. Avšak mnohí ľudia ponúkajú utečencom veľkorysé prijatie a objavujú, že osobný kontakt môže viesť k nádhernému vzájomnému porozumeniu.
Nič nenahradí osobný kontakt. Toto je obzvlášť pravda vo vzťahu k islamu. Moslimovia a kresťania môžu hľadať praktické kroky, ako byť spolu svedkami mieru a spolu odmietnuť akékoľvek násilie vykonané v mene Boha. Pred približne 800 rokmi František z Assisi vo svojej túžbe prispieť k mieru, neváhal odcestovať do Egypta, aby sa stretol so sultánom. Matka Tereza zasvätila svoj život najchudobnejším z chudobných, nezávisle od ich náboženstva.
Európske krajiny, ktoré sa chcú izolovať, nebudú mať budúcnosť. Priateľstvo a spoločná pomoc sú jedinou cestou na prípravu mieru, a to tak medzi samými Európanmi, ako aj v ich kontakte s utečencami.
(1) Od 28. decembra 2016 do 1. januára 2017 sa mladí ľudia z celého kontinentu – katolíci, pravoslávni a protestanti – zúčastnili 39. Európskeho stretnutia vedeného Komunitou Taizé v Rige, hlavnom meste Lotyšska. 2. januára sa toto stretnutie rozšírilo do Tallinna (Estónsko) a Vilniusu (Litva). Bola to zastávka na „púti dôvery na zemi“, ktorej Taizé napomáha už mnoho rokov.
