Streda, 17. augusta 2005: Pápež Benedikt XVI. počas generálnej audiencie v Castel Gandolfo pripomenul smrť brata Rogera.

„Uvažovali sme o smútku a radosti. Vskutku, dnes ráno som dostal veľmi smutnú a hroznú správu, že včera večer počas modlitby Vešpier, drahý brat Roger Schutz, zakladateľ Komunity v Taizé, bol zavraždený, pravdepodobne duševne narušenou ženou. Je mŕtvy.

Táto veľmi smutná správa sa ma dotýka o to viac, pretože práve včera som dostal od neho veľmi dojímavý list, veľmi priateľský, v ktorom hovorí, že celým svojim srdcom je so mnou a so všetkými ktorí sa stretnú v Kolíne.

A potom povedal, že pre dôvody svojho zdravotného stavu nebude môcť prísť osobne do Kolína, avšak bude tam duchovne prítomný prostredníctvom svojich bratov.

Na konci tohto listu mi hovorí, že túži čo najskôr prísť ma navštíviť do Ríma, aby mi povedal, ako celá komunita v Taizé má úmysel kráčať spolu s pápežom. Potom napísal vlastnou rukou: ’Svätý Otec, uisťujem Vás o mojich citoch hlbokého spoločenstva.’

V tomto okamihu smútku, môžeme dušu tohto verného služobníka iba zveriť dobrotivosti Pána. Vieme, že zo smútku, ako sme práve počuli, sa zrodí radosť. Že je v rukách večnej dobroty a večnej lásky, že dosiahol večnú radosť. On nás nabáda, aby sme boli vernými robotníkmi v Pánovej vinici, vždy aj v smutných situáciách, vedomí si istoty, že Pán nás sprevádza a dáva nám svoju radosť.“

Z talianskeho originálu preložil: TKKBS

Piatok, 19. augusta 2005: Na stretnutí s predstaviteľmi ostatných kresťanských vierovyznaní, počas Svetových dní mládeže v Kolíne, Benedikt XVI. povedal:

„…Pri tejto príležitosti by som rád spomenul veľkého priekopníka jednoty, brata Rogera Schutza, ktorý bol veľmi tragicky vytrhnutý zo života. Už dlho som ho osobne poznal, boli sme srdeční priatelia.

Často ma navštevoval a - ako som už povedal v Ríme - v deň jeho vraždy som prijal od neho list. Zasiahol moje srdce, pretože brat Roger v ňom zdôrazňuje, že je v spoločenstve so mnou na ceste a oznamuje mi, že ma čoskoro chce prísť navštíviť.

Teraz k nám prichádza odtiaľ zhora a prihovára sa nám. Myslím, že by sme ho mali počúvať, vnútorne načúvať jeho duchovne žitému ekumenizmu, a naozaj sa nechať viesť jeho svedectvom smerom k skutočne zvnútornenému a zduchovnenému ekumenizmu.“