Zamyslenia brata Aloisa

Na európskom stretnutí sa brat Alois každý večer prihovoril mladým účastníkom stretnutia. Tu sú jednotlivé zamyslenia.

Brat Alois, Riga, sobota 31. decembra 2016

Naša púť sa blíži ku koncu. Keď sa dnes večer vrátite do rodín, ktoré vás prijali, vyjadrite im opäť našu vďačnosť. Ich pohostinnosť zostane svetlom na našej ceste.

Vezmime si toto svetlo zajtra so sebou domov. Je to svetlo samotného Krista. Bude osvetľovať náš každodenný život. Bude v nás stále nanovo zapaľovať nádej.

S týmto svetlom prekonáme temnotu, ktorá by nás mohla odradiť. Pomôže nám nepodľahnúť strachu z nestálosti a nepokojov vo svete.

Svetlo, ktoré sme tu našli, je svetlom pokoja. Zajtra bude Svetový deň pokoja. Dnes večer sa budeme modliť za všetkých tých, ktorí zakúšajú násilie, nespravodlivosť a chudobu.

Po návrate domov, každý z nás môže byť nositeľom pokoja, každý z nás môže zapísať nenásilie do svojho každodenného života. Každý z nás by sa mohol podeliť o svetlo pokoja s jedným či niekoľkými ďalšími ľuďmi: našimi blízkymi, rodinou žijúcou v zúfalej situácii, človekom bez domova, opusteným dieťaťom, utečencom.

Niekedy vieme utrpenie zmierniť. Druhému človeku môžeme vždy venovať úprimnú pozornosť, ktorá je rovnako dôležitá ako materiálna pomoc: vypočuť si príbeh utečenca alebo nezamestnanej slobodnej matky, ktorá nevie, ako má pripraviť budúcnosť svojim deťom . . .

Ak jednoducho ideme k tým, ktorí sú chudobnejší ako my, objavíme jedno: oni nám niečo dávajú, pomáhajú nám prijať naše vlastné slabosti a zraniteľnosť, učia nás neoceniteľnú hodnotu ľudskej dobroty.

Chudobní tohto sveta sú - niekedy nevedome - veľmi blízko Ježišovi, ktorý bol chudobný medzi chudobnými. Keď si otvoríme srdcia pre tých, ktorí sú zranení životom, približujeme sa Ježišovi. Zároveň lepšie rozumieme jeho slovám a jeho svetlo v nás sa zapaľuje. Zmysel nášho života sa stáva jasnejší, je to znamenie Božej lásky, sme stvorení milovať a byť milovaní.

A teraz mám ešte jednu správu na záver. Sú medzi nami mladí ľudia z niekoľkých krajín Ázie. O jeden a pol roka budú na rade oni, aby hostili etapu našej púte dôvery. Bude to od 8. do 12. augusta 2018 v meste Hong Kong.

Rovnako ako vy všetci, aj my bratia sa vraciame domov, do Taizé. Avšak po ceste sa zastavíme v dvoch susedných krajinách. Niekoľko bratov sa pôjde modliť do Talinnu v Estónsku, iní do Vilniusu a Kaunasu v Litve. Pobaltské krajiny, hoci sú od seba veľmi odlišné, tvoria tiež jednotu. Nezabúdajú, že raz v minulosti na to, aby vyhlásili svoju nezávislosť, vytvorili ľudskú reťaz, ktorá prechádzala tromi krajinami od severu na juh.

Ďakujeme trom pobaltským krajinám za ich odvahu, ich pohostinnosť a mnohým ich obyvateľom, za ich vieru. Vďaka za svetlo, ktoré sme tu dostali, povedie nás na púti dôvery v našom každodennom živote.

Brat Alois, Riga, piatok 30. decembra 2016

Počnúc našim stredajším príchodom sú naše stretnutia a spoločné modlitby plné veľkej radosti. Súčasne sme si ale plne vedomí vážnosti politickej a ekonomickej situácie v Európe a na celom svete.

Spoločne otvárať cesty nádeje. Je to viac ako len téma pre naše stretnutie, je to skúsenosť, ktorú získavame v tieto dni. Prekrásna pohostinnosť, ktorej sa nám dostáva v Rige, živí túto nádej.

Chcel by som zo srdca poďakovať všetkým, ktorí nás prijali v Rige: rodinám, farnostiam, predstaviteľom mesta a štátu. Spojili sa rozličné cirkvi, aby nás prijali: luteránska, katolícka, pravoslávna, baptistická, adventistická, evanjelická. A obzvlášť by som chcel poďakovať tým, ktorí nezdieľajú kresťanskú vieru a otvorili svoje domovy.

Vy, Lotyši, ste otvorili svoje domovy a svoje srdcia mladým ľuďom, ktorých ste nepoznali. Medzi darmi vášho ľudu je dar pohostinnosti.

Naše stretnutie prináša posolstvo Európe: volíme si európske bratstvo, ktoré rešpektuje miestne špecifiká, kde hlas každého národa zaváži. A angažujeme sa v budovaní priateľských zväzkov v Európe i poza hranice našich európskych krajín.

Pre nás kresťanov má bratstvo aj iné meno a tým je spoločenstvo. Áno, Kristus nás zjednocuje v jednom spoločenstve so všetkými našimi odlišnosťami kresťanských kultúr a tradícií.

Rok, ktorý začína, bude 500. výročím reformácie. Tá hlboko inšpirovala Cirkev. Ale žiaľ viedla aj k hlbokému rozdeleniu.

Vy, mladí ľudia, ktorí ste tu, protestanti, pravoslávni, katolíci, vašou prítomnosťou vydávajte svedectvo o túžbe po jednote. Máte pravdu: musíme byť spolu, aby sa odkryla dynamika evanjelia. Podobne ako v príbehu o prvých kresťanoch, ktorý sme čítali dnes večer, chceme byť jedno srdce a jedna duša.

Práve, keď kráčame spoločne, sa nádej, ktorá k nám prichádza od Krista, prejavuje zreteľne. On porazil smrť a nenávisť, on nás dnes zjednocuje v jednom spoločenstve všetkých pokrstených.

Ak sme zjednotení v Kristovi, môžeme byť znakom pokoja v rozorvanom ľudstve. Áno, naše bratstvo, naše spoločenstvo môže pripraviť mier.

Zajtra sa budete rozprávať o štvrtom podnete na rok 2017: Umožniť, aby sa prehlbovalo priateľstvo a tým sa pripravoval mier. S obmedzenými prostriedkami, i keď nemáme skoro nič, každý jeden z nás môže byť tvorcom pokoja, blízko i ďaleko. Každý človek – a dokonca každé stvorenie – túži po mieri. Aj naša starostlivosť o prostredie prispieva k mieru.

A teraz chcem dať konkrétny podnet. Po mojej návšteve Sýrie počas minulých Vianoc sme prijali v Taizé jednu sýrsku rodinu a tiež jednu irackú rodinu z mesta Bartella blízko Mosulu. Deti Manuel a Noor, ktoré tu sedia vedľa mňa, pochádzajú z tejto irackej rodiny. Neustále im hovorím: Poslal vás k nám Boh.

Zostal som aj v kontakte s niektorými ľuďmi zo Sýrie. Minulý týždeň som telefonoval s jednou kresťanskou komunitou v Aleppe. Uprostred tejto strašnej tragédie, ktorú zažíva sýrsky ľud, sú ľudia, ktorí zostávajú neoblomní a robia všetko, čo môžu, aby zmiernili utrpenie. Tak som si povedal: musíme ich podporiť.

Cez našu Operáciu Nádej – zbierku Taizé – chceme finančne podporiť túto komunitu v Aleppe v Sýrii aj komunitu v Mosule v Iraku. Starajú sa o deti trpiace traumou a tiež prispievajú k obnove zničených domov. Týmto pomáhajú ľuďom zostať vo svojej krajine. Na hárku, ktorý ste dostali, môžete nájsť spôsob, ako sa podieľať na tejto vzájomnej pomoci.

V roku 2017 bude naša púť dôvery na zemi pokračovať. V Taizé bude každý týždeň stretnutie. V auguste bude špeciálny týždeň vyhradený pre mladých od 18 do 35 rokov, aby sme im umožnili spoločné prehlbovanie svojho poslania.

V iných častiach sveta budeme mať stretnutia – popri iných – v Birminghame, ktoré je jedným z namultikultúrnejších a najmultináboženskejších miest v Európe; v Saint Louis v Spojených štátoch, kde po udalostiach vo Fergusone spred dvoch rokov naďalej pretrváva napätie; v Egypte, kde musela Koptská ortodoxná cirkev nedávno opäť trpieť.

V tomto výročnom roku protestantskej reformácie budeme viesť modlitbu vo Wittenbergu – meste Martina Luthera – v rámci nemeckého Kirchentagu a druhú modlitbu v Ženeve, vo Švajčiarsku.

Potom bude najbližšie európske stretnutie ...

Pre pomoc Sýrii a Iraku, predovšetkým deťom: www.taize.fr/help [http://www.taize.fr/help]

Brat Alois, Riga, štvrtok 29. decembra 2016

Sme tak dobre prijímaní v Rige. Znovu si uvedomujeme, že pohostinnosť je základná a univerzálna hodnota. Všetci ľudia sú smädní po spoločenstve, po priateľstve. Keď ho zažívame, náš život získava hlbší zmysel.

Chceli by sme zažívať takúto srdečnú pohostinnosť nie len vo výnimočných chvíľach, ale v každodennom živote. A predovšetkým smerom k tým, ktorí sú nám najbližšie – nájsť si na nich čas, počúvať ich a tiež dovoliť, aby sme boli nimi prijímaní aj my sami.

A potom rozšírme pohostinnosť aj poza tých, ktorí sú nám blízko. V tieto dni počúvame svedectvá ľudí, ktorí vykročili smerom k najchudobnejším. Títo ľudia nám rozprávajú, akí sú šťastní, že sú schopní pomáhať iným, ale hovoria aj o všetkom tom, čo od nich dostávajú.

Áno, keď sa priblížime k tým, ktorí sú chudobnejší ako my, nech i s prázdnymi rukami, je nám daná radosť. V Taizé sme to zažívali často a obzvlášť počas tohto posledného roku s utečencami, ktorých sme prijali. To, že sme im boli blízko v ich utrpení či počúvali ich príbehy, nás viedlo k rozvíjaniu neuveriteľných priateľstiev.

Samozrejme, príchod takého množstva utečencov, ktorí chcú vstúpiť do Európy, nastoľuje zložité otázky a nikto na ne nemá jednoduché riešenie. Ale som presvedčený o tom, že bez osobných kontaktov nenájdeme riešenie. Bez takýchto kontaktov existuje nebezpečie, že zvíťazí strach, ktorý je pochopiteľný.

Okrem toho vo všetkých našich krajinách už dávno žijú vedľa seba príslušníci rôznych kultúr. Aj tam vytvorme osobné kontakty, mosty. Prekročme predsudky. Môžeme začať aj bez prostriedkov, skoro bez ničoho. Vykročme smerom k druhým, vo veľkej jednoduchosti.

Dnes sú v našich spoločnostiach také napätia a otrasy, že musíme urobiť silné vnútorné rozhodnutie, aby sme neupadli do malomyseľnosti. Aké rozhodnutie?

Ono spočíva – pre nás kresťanov – v zasadení našich koreňov stále hlbšie a hlbšie do Ježiša Krista. Viera, dôvera v Boha pre nás nemôže byť okrajovou skutočnosťou. Neznamená to nič viac a nič menej, ako znova a znova postaviť Krista do stredu nášho života.

V evanjeliu sme dnes večer počuli tieto jeho slová: „Choď, predaj všetko, čo máš, potom ma nasleduj.“ Aká radikálna výzva! Ale nie je neuskutočniteľná. My všetci môžeme začať alebo opäť začať uskutočňovať toto Kristovo slovo.

Je to možné, lebo Kristus ešte pred tým, ako nás o niečo požiada, najprv si nás pritiahne k sebe. Každého jedného z nás miluje bezpodmienečnou skoro až bláznivou láskou. Dokonca ani naše chyby nezmenšujú jeho lásku, ktorú k nám má.

Aj my prijímajme Krista s láskou. Ponúknime mu našu pohostinnosť. Pozerá sa na nás s dôverou. A tak strach uvoľňuje priestor pre odvahu. Nemožné sa stáva možným.

Prijímame ho v jednoduchej a dokonca chudobnej modlitbe, v jeho slove a vo sviatostiach. A isto ho prijímame kedykoľvek, keď sme v osobnom kontakte s niektorým z chudobných tohto sveta. Sám Ježiš nám povedal: „Čokoľvek ste urobili jednému z týchto maličkých, mne ste urobili.“

Zajtra sa budete rozprávať o druhom podnete na rok 2017. Kristus nás pozýva zjednodušovať naše životy skrze delenie sa. Áno, vybrať si život v jednoduchosti je zdrojom slobody a radosti. Ani na chvíľu nesmieme váhať urobiť alebo znovu urobiť túto voľbu.

Brat Alois, Riga, streda 28. decembra 2016

Aká je to radosť, byť prijatí v Rige! Prišli sme z celej Európy, od Portugalska po Rusko, prechádzajúc cez Poľsko a Ukrajinu. Niektorí prišli z oveľa väčšej vzdialenosti, z iných kontinentov, dokonca z Južnej Kórey a Hong Kongu.

Čeliac nestabilite dnešného sveta sa musíme spájať v jednom veľkom spoločenstve, ktoré presahuje hranice. To, že Lotyšsko, jedna z pobaltských krajín, mohla prijať mladých ľudí z celej Európy, je znamením nádeje, ktorá nás posilňuje.

Chcel by som vám Lotyšom povedať veľké ďakujem. A myslím, že robím tak v mene nás všetkých, však?

Drahí lotyšskí priatelia, rovnako ako ostatné pobaltské krajiny, ste malý národ. Tým, že prichádzame k vám ako pútnici, chceli by sme vyjadriť, že na koncerte európskych hlasov sa váš hlas počíta. Vďaka vášmu vrelému prijatiu je váš hlas počuť na celom kontinente.

V minulosti ste vedeli trpieť aj milovať. Tí, ktorí sú medzi vami starší, to môžu dosvedčiť. Vaša história, často bolestná, vás pripravila na to, aby ste boli krajinou zmierenia, mostom medzi rôznymi časťami Európy. Podporujeme odvahu, s ktorou odpovedáte na túto výzvu.

Spoločne otvárať cesty nádeje - to je téma nášho stretnutia, ktoré začína dnes večer. Prinášam ju späť z afrického Beninu, kde sme mali v septembri kontinentálne stretnutie. So 7 500 mladými ľuďmi z rôznych krajín sme zažili skutočnosť, že nádej sa rodí, keď sa spájame.

Prečo v Afrike? A prečo v iných rokoch na iných kontinentoch podnikala naša malá komunita Taizé púť dôvery na zemi?

Jeden z dôvodov spočíva v globalizácii, vo vzájomnej závislosti krajín a kontinentov. A my by sme chceli prispieť ku globalizácii solidarity. Ale to nie je ten najhlbší dôvod.

Ďalším dôvodom je, aby sme mohli lepšie načúvať mladým z rôznych oblastí sveta a povzbudiť ich v dôvere v seba, vo svoje krajiny a v budúcnosť ich krajín.

Ale najdôležitejší dôvod pre nás tkvie vo viere, že Kristus prišiel pre celé ľudstvo, chce plnosť života pre každú ľudskú bytosť. Všetkých nás spája v jednej ľudskej rodine.

Čo by som vám chcel odovzdať z africkej etapy našej púte dôvery, je vitalita mladých ľudí tohto kontinentu, ich schopnosť vytrvať v dôvere, aj keď sa na obzore stmieva.

A rád by som komunikoval výzvu, ktorú títo mladí Afričania adresujú Európanom: Žiadajú od nás väčšiu spravodlivosť v medzinárodných hospodárskych a politických vzťahoch.

Viera, dôvera v Boha, je v Afrike živá. Aj my, v týchto dňoch v Rige, chceme ísť k prameňom

viery. Dostali ste štyri podnety na rok 2017. Zajtra ráno sa budete zdieľať o prvom: „Stáť pevne v nádeji, nádej je tvorivá.“

Aby sme posilnili našu nádej, ponad naivný optimizmus, odvážme sa veriť v silu

Ducha svätého. Oprime sa o neho, aj keď je neviditeľný. On je prítomný v našich srdciach i vo svete.

Printed from: http://www.taize.fr/sk_article21309.html - 8 December 2019
Copyright © 2019 - Ateliers et Presses de Taizé, Taizé Community, 71250 France