Haiti

Svedectvá mladých

Ako po návšteve na Haiti brat Alois v Rotterdame (eng) povedal: „minulý rok na Haiti pustošilo zemetrasenie, po ňom uragán, a potom cholera. Následne sa po celom svete zdvihla enormná vlna náklonnosti. A myslím, že my všetci by sme chceli byť bližšie tomuto tak veľmi skúšanému ľudu.“

Watson, január 2011

„Ujímame sa ponúknutej príležitosti poďakovať v mene haitských ľudí všetkým, ktorí preukázali svoju priazeň a poskytli nám pomoc. Špeciálne poďakovanie smerujeme za pravidelnú modlitbu vždy 12. v mesiaci. Mnohé gestá útechy, štedrosti, priateľstva a bratskej lásky nám pomáhali zachovať si plameň nádeje.“

Mladí z Haiti, ktorí boli dobrovoľníkmi v Taizé, napísali minulý rok po zemetrasení o svojej sužovanej krajinej tieto svedectvá.

Jean-Paul, 15. januára

Ďakujem Bohu, že ma ušetril náhlej smrti. Ale v takejto situácii by bolo lepšie umrieť, ako žiť. Nieto viac jedla, už viac nefunguje tok peňazí. Banky, ktoré neboli zničené sú zatvorené. Boli zničené všetky univerzity. Na uliciach sú telá. Boli už ohlásené epidémie. Môžem o tom hovoriť, ale toto peklo si nedokážete predstaviť. Prečo my? Kaplnka mojej farnosti je zničená. Spíme na zemi v uliciach. Kiež by ste to mohli vidieť na vlastné oči... Bolo zničené hlavné mesto, ale takisto boli poškodené aj provinčné mestá a nič pre ne nie je. Dokonca ani nemôžeme pochovať našich milovaných.

Karl, 18. januára

Vďaka za tento malý zázrak, ktorý v mojom živote dokázala Taizé modlitba. Spod trosiek som sa dostal s bábätkom v náručí. Neviem, ako som mohol dokázať takú vec, pretože keď to všetko začalo, videl som svojho priateľa Georga padať pod hŕbu betónu. Videl som mnohých naťahujúc ruky, aby prosili o pomoc. A pretože boli moje ruky príliš slabé, aby zodvihli trosky betónu a železa, museli tam ostať a dva dni zomierať... Steva a Goerga som odvtedy nevidel... Dúfam, že sú v bezpečí. Mier a pokoj, vďaka za toto dedičstvo brata Rogera.

Richard, 21. januára

V noci, život a smrť, nedokážem popísať rozdiel.

Od utorka 12. januára, kedy bol krajina potopená do hlbokej biedy, videl som, ako päť sekúnd otrasov pohltilo niekoľko desaťročí. Nádej odišla: už nijaké peniaze, žiadna práca, desiatky tisícov bez prístrešia, žiadna voda, žiadne jedlo, žiadna elektrina.

Štát predtým nebol. Teraz by niekto mohol povedať, že ušiel.

Mŕtve telá sa pod troskami po deviatich dňoch rozkladajú. Takmer vo všetkých štvrtiach je príšerných zápach. Spíme v otvorenom priestore hneď vedľa odpadkov, v zápachu výkalov a moču. Budú nasledovať epidémie neznámych druhov. Ale Boh je veľký a pretože je láska, jeho plán lásky je už pre nás pripravený. Naviac, sú tu piesne z Taizé “Jésus le Christ” a “Fiez-vous en lui”, ktoré mi dávajú silu a dôveru, akú by som si nikdy predtým nedokázal predstaviť. Chcel by som vás poprosiť, aby ste ich opakovali na modlitbách častejšie na pamiatku HAITI.

Len si nachvíľu predstavte: generácia, ktorá kvôli prírodným katastrofám nemá takmer nijaké vzdelanie je nimi celkom rozdrobená. Nevedel som, že otrasy po zemetrasení môžu byť tak ťažké. Celú noc, keď spím trpím búšením a keď sa objavia otrasy, keď driemem, vyráža mi dych.

Hlavná panika nastala z toho, že počet polície sa podstatne znížil a mnohí väzni utiekli. To je príčinou každonočných lúpeží, znásilnení, strieľania a tak ďalej.

A čo je ešte horšie, rozširujú fámy. V utorok, len niekoľko hodín po tragédii skupina násilníkov s cieľom okrádať čo zostalo tým, čo prežili, prebehla okolie a hovorila, že stúpa voda. Predstavte si vážne zranených, s polámanými kosťami, ako sa pokúšajú utekať. Ach Bože!

Odkážte všetkým národom sveta na stretnutiach v Taizé prosbu, aby sa počas 12 mesiacov vždy 12. deň v mesiaci modlili za Haiťanov. Neváhajte! Je to veľmi naliehavé.

Vyjadrenie biskupa

21. januára, biskup Pierre Dumas, blízky priateľ Taizé, predseda Katolíckych charít, uviedol:

“(...) Myslím, že naša láska a to, ako sa vysporadúvame s touto krízovou situáciou, nám pomôže zväčšovať našu ľudskosť, aby sme boli štedrejší, otvorenejší a k dispozícii druhým, pretože symbolické formy spoločného života boli zničené. Všetky symboly, ktoré nás zjednocovali: katedrála, prezidentský palác, ministerstvá, školy, náboženské komunity a mnohé ďalšie miesta sa zrútili."

"Teraz musíme znova budovať spoločný život. Musíme tak robiť spôsobom, ktorý vylučuje vlastné záujmy a diskrimináciu a pestuje dôveru. Musíme konať spôsobom, ktorý podporuje solidaritu a nepredpojatosť. Myslím, že táto udalosť nám dáva príležitosť znovu vystavať našu krajinu iným spôsobom a porozumieť väzbe, ktorá nás spája. (...) Neznamená to vybudovať veci tak, ako boli predtým, pretože môžeme vybudovať lepšie Haiti, kde bude človek v srdci všetkého."

Printed from: http://www.taize.fr/sk_article9735.html - 7 December 2019
Copyright © 2019 - Ateliers et Presses de Taizé, Taizé Community, 71250 France