Keď si otvoríme Evanjelium, môžeme si povedať: Tieto Ježišove slová sú ako nejaký starodávny list, ktorý mi napísal v neznámom jazyku. Keďže mi ho adresuje niekto, kto ma miluje, snažím sa porozumieť zmyslu a preniesť do života to málo, čo som z neho pochopil...
Spočiatku nie sú natoľko dôležité rozsiahle vedomosti. Tieto síce majú svoju hodnotu, ale človek začína chápať Tajomstvo viery srdcom, hlboko vo svojom vnútri. Vedomosti prídu. Nedostávame všetko v jedinom okamihu. Vnútorný život sa vyvíja postupne. Dnes viac ako včera prenikáme do viery kráčajúc dopredu krok za krokom.
Hlboko v človeku je očakávanie niečej prítomnosti, tichá túžba po spoločenstve. Nikdy nezabúdajme, že už jednoduchá túžba po Bohu je počiatkom viery.
Nikto nedokáže pochopiť všetko z Evanjelia sám, bez iných. Každý si môže povedať: Cirkev je jedinečné spoločenstvo, v ktorom iní chápu a žijú to z viery, čomu sám nerozumiem. Neopieram sa len o svoju vlastnú vieru, ale aj o vieru kresťanov všetkých čias, od Márie a apoštolov až po dnešok. A každý deň naberám odvahu, aby som dôveroval Tajomstvu viery.
Ukazuje sa teda, že viera, dôvera v Boha, je niečo celkom jednoduché, také prosté, že ju môžu prijať všetci. Je ako vykročenie opakované tisíckrát, počas celého života až do posledného výdychu.
Brat Roger z Taizé