Prinášali mu aj batoľatá, aby sa ich dotýkal. Keď to videli učeníci, dohovárali im. Ale Ježiš ich privolal a povedal: "Dovoľte deťom prichádzať ku mne a nebráňte im, lebo takým patrí Božie kráľovstvo. Amen, hovorím vám: Kto neprijme Božie kráľovstvo tak ako dieťa, nevojde doň.” (Lukáš 18,15-17)
V tejto stati Ježiša a učeníkov vyrušili ľudia, ktorí k nemu prinášajú malé deti. Zatiaľčo učeníci sa nahnevajú a dajú to aj najavo, pre Ježiša sa táto situácia, hoci si ju nevybral sám, stáva príležitosťou. Situáciu prijíma, takisto aj deti a poučuje: Božie kráľovstvo patrí každému, kto ho prijíma ako dieťa.
Čo charakterizuje deti? Predovšetkým to, že nedokážu naplniť všetky svoje potreby. Ak by išlo o siroty - tak ako aj vdovy a cudzincov - v biblickom jazyku sú príkladom chudoby a slabosti, nemajú nikoho, kto by bránil ich práva a nedokážu tak činiť sami.
Malé deti sa musia neustále, podľa veku, obracať na tých, čo im pomôžu dosiahnuť po čom túžia a dať im potrebné. Dôverujú inému človeku, na ktorého spoliehajú, že vyrieši ich situáciu. Malé deti dokonca nahlas prejavujú nevôľu, ak im rodičia nevyhovejú alebo nemôžu vyhovieť riešením, aké by očakávali.
Takisto aj v našich dospelých životoch existujú nedostatky, ktoré nedokážeme vyriešiť sami. Učiť sa od detí, znamená učiť sa dôvere a prijímať svoj život. Nemusíme sa sami realizovať! Viac než vnímať svoj život ako zdroj, ktorý treba úplne vyčerpať, môžeme vďačne prijímať to, čo je nám dané. To nás tiež povedie k novým vzťahom s ostatnými a s celým stvorením.
Dôverovať niekomu, kto je silnejší ako my a chcieť prijať život od niekoho, ktorý je schopný priniesť plnosť toho, čo nám chýba, by už samo o sebe bolo niečím. Ale Ježiš nám znova ponúka niečo iné: aby sme prijali, čo je slabšie a aby sme sa otvorili voči tomu, čo je obmedzené.
Božie kráľovstvo prichádza so silou, no často sa prejavuje v podobe slabosti. Niekedy sa nám otvára širší obzor práve tým, čo sa zdá viac limitované. Ježiš navrhuje, aby sme prijali túto slabosť a všetky obmedzenia a on sám dáva k tomu príklad. Miesto toho, aby videl v dieťati prekážku a stratu času, necháva sa vyrušovať a objavuje príležitosť prehĺbiť svoje učenie, novú možnosť vyjadriť svoje posolstvo.
Nielen že deti prijíma, ale aj sa s nimi identifikuje. V inom momente života si berie dieťa, predkladá ho pred ostatných a hovorí: "Kto príjme v mojom mene toto dieťa, mňa prijíma." (Lukáš 9, 48). V Ježišovi Boh ukazuje seba ako niekoho slabého a v núdzi. A v Ježišovi sa stáva obeťou síl tohto sveta. Práve takto prináša Božie kráľovstvo. V tomto posolstve kríža je Božia sila zjavená v slabosti a v smrti dáva Ježiš život.
Evanjelium nás pozýva prijať plnosť života, ktorý prichádza od niekoho mocnejšieho ako sme my sami. Aby sme to mohli objaviť, volá nás otvoriť sa tomu, čo je slabé a obmedzené v našich životoch a životoch druhých. Ak počúvame tento hlas v jednoduchosti a dôvere, nájdeme zdroj nádeje, tvorivosti a radosti.
Ktoré pohľady dieťaťa sa mi zdajú najdôležitejšie? Ak môžeme "byť ako dieťa" hoci sme dospelí?
Kde som v podobe ľudskej slabosti videl Božiu silu?
Akým spôsobom v svojom živote prijímam zraniteľných a tých, čo sa nemajú ako brániť? Čo by to mohlo vo mne zmeniť?