« Na Ukrajine nebude mať zlo posledné slovo »

Tento rok sa pôstne obdobie začína v čase, keď európsky kontinent zasiahla vojna. Táto tragická správa nás ponára do hĺbky tajomstva zla. Sám Ježiš to zakúsil, keď dobrovoľne prijal stratu svojho vlastného života na kríži: išiel až na pokraj utrpenia. Na ceste k Veľkej noci nás posilňuje táto nádej: ponad kríž, skrze Kristovo zmŕtvychvstanie, Boh otvoril cestu života pre celé ľudstvo.

Ako je možné, že oheň zbraní a bômb dokáže rozdeliť národy, ktoré sú si v mnohých ohľadoch blízke? Mnohé rodiny majú príbuzných na oboch stranách hranice... Počas Púte dôvery do Ruska, Bieloruska a na Ukrajinu v roku 2015 som bol s malou skupinou mladých ľudí z rôznych krajín svedkom toho, keď som navštívil nemocnicu v Kyjeve s ukrajinskými vojakmi zranenými v boji. Bola s nami mladá žena z Ruska. Pred niekoľkými dňami, na začiatku vojny, si táto mladá Ruska spomenula na túto návštevu a podelila sa s nami o tento príbeh: "Keď som vstúpila do nemocnice, bola som ochromená strachom a hanbou. Spočiatku mi bolo ťažké čokoľvek povedať. Potom som začala rozprávať, že ako dieťa som každé leto chodievala k starému otcovi na Ukrajinu a že môj bratranec sa narodil na Ukrajine. Potom sa ukrajinskí vojaci začali meniť, jeden z nich zrazu povedal, že jeho žena je Ruska, potom ďalší, že jeho rodičia žijú v Rusku... A ukázalo sa, že sme si v skutočnosti veľmi blízki, že sme ako bratia a sestry."

Modlime sa, aby tieto semená vzájomného zdieľania a spoločenstva nezničilo vojnové šialenstvo, ale aby sa z dlhodobého hľadiska ukázali silnejšie ako nezmyselné násilie. Je takmer predčasné vysloviť toto želanie, keď každým dňom pribúdajú obete a zranení. Ale zachovajme si v hĺbke srdca nádej, že zlo nebude mať posledné slovo.

Pápež František vyhlásil tohtoročnú Popolcovú stredu dňom pôstu a modlitby. Na mnohých miestach sveta sa veriaci zhromažďujú a modlia za pokoj. Pred niekoľkými dňami sme dostali správu od pravoslávneho kňaza z Ruska: aj v jeho farnosti sa modlia za mier.

Áno, aby sme toto pôstne obdobie prežili v solidarite s tými, ktorí trpia vojnou, ktorá zúri na Ukrajine, modlime sa za obete a ich rodiny v smútku, za zranených, za tých, ktorí museli utiecť, za tých, ktorí tak chceli urobiť, ale nemohli, a tiež za všetkých, ktorí sa rozhodli zostať tam, kde žijú. Myslime na najzraniteľnejších, ktorí ako prví pocítia dôsledky ozbrojeného konfliktu, na deti, ktoré boli vystavené tejto skúške, na mladých ľudí, ktorí nevidia žiadnu budúcnosť.

V modlitbe nezabudnime prosiť Ducha Svätého, aby inšpiroval vodcov národov a všetkých, ktorí môžu ovplyvniť vývoj udalostí, aby streľba zbraní čo najskôr utíchla. Modlime sa, aby vojna nezvýšila rozdelenie v cirkvách a rodinách a aby cirkevní predstavitelia sprevádzali všetkých, ktorých sa táto hrozná skúška dotýka. A keďže v Božích očiach sa počíta každý ľudský život, myslime na bojovníkov všetkých zúčastnených krajín a tiež na ich rodiny, napríklad na tie staré mamy, ktoré vidia, ako ich vnuci idú na front, do vojny, ktorú si nevybrali ani nechceli. Možno jedného dňa vyjdú do ulíc, aby tam vyjadrili svoj nesúhlas ...

Keďže sa toto pôstne obdobie začína pod temnou záštitou, sme povolaní prežiť týchto štyridsať dní v spoločenstve s tými, ktorí sú nielen v Európe, ale na celom svete vystavení násilnostiam. Na kríži Kristus otvoril svoju náruč, aby objal celé ľudstvo. Ľudstvo, ktoré je príliš často rozpoltené, ale navždy zjednotené v Božom srdci.