Ikony zvýrazňujú krásu modlitby. Sú akoby oknami, ktoré sa otvárajú nad skutočnosťami Božieho kráľovstva a robia ich prítomnými v našej modlitbe na zemi.
Hoci ikona je obraz, nie je len ilustráciou, ani dekoráciou. Je symbolom vtelenia, je prítomnosťou, čo ponúka očiam duchovné posolstvo, ktoré Slovo adresuje ušiam.
Základom ikon je podľa svätého Jána Damascénskeho (8. stor.) Kristov príchod na zem. Spása sa spája s vtelením božského Slova, teda s hmotou: „Netelesného a neviditeľného Boha kedysi nikto nikdy nezobrazoval. No teraz, keď sa Boh zjavil v tele a prebýval medzi ľuďmi, zobrazujem to viditeľné z Boha. Neklaniam sa hmote, ale Stvoriteľovi hmoty, ktorý sa stal hmotou kvôli mne, ktorý chcel prebývať v hmote a ktorý ma hmotou spasil“ (Prejavy I, 16).
Skrze vieru, o ktorej hovorí, skrze svoju krásu a hĺbku môže ikona otvoriť priestor pokoja, udržiavať očakávanie. Pozýva nás, aby sme prijali spásu i v tele a v stvorení.
