TAIZÉ

brat Alois 2016

Odvaha milosrdenstva

 


V Taizé sme v priebehu roka 2015 hľadali spôsoby, ktorými by sme nanovo aktívne prejavili našu solidaritu. Tá je dnes čoraz naliehavejšia. Celá zem čelí novým formám biedy – migračné, ekologické a sociálne problémy sú výzvou pre veriacich rôznych náboženstiev a podobne aj pre neveriacich.

Ozbrojené násilie spôsobuje spustošenie v mene neľudských ideológií. S jasnou mysľou budeme pokračovať v našej „púti dôvery“ ako cestou, ako odolať strachu prameniacemu z neistoty. Preto je teraz ešte naliehavejšia vzájomná podpora medzi tými, ktorí očakávajú alebo už žijú globalizáciu solidarity.

Keďzúri víchrica, dom postavený na skale sa nezrúti (Matúš 7, 24-25). Chceme postaviť náš život na Kristových slovách a tak bude našu skalu tvoriť niekoľko základných evanjeliových právd, ktoré sú dostupné každému: radosť- jednoduchosť- milosrdenstvo. Brat Roger ich postavil do centra života našej Komunity Taizé; pomáhali mu napredovať aj v ťažkých časoch. Osvojil si ich tak, aby sa k nim deň po dni vracal.

Tieto tri slová nás budú viesť na našej ceste počas nasledujúcich troch rokov. V roku 2016 začneme milosrdenstvom, v duchu Roku milosrdenstva, ktorý vyhlásil pápež František. 

Evanjelium nás povoláva, aby sme svedčili o Božom súcite. Nasleduje päť podnetov, ktoré v nás majú prebudiť odvahu milosrdenstva.

br. Alois


Prvý podnet
Odovzdať sa Bohu, ktorý je milosrdenstvo

Ty si však Boh, ktorý odpúšťa, ktorý je milostivý a milosrdný, dlho zhovievajúci a bohatý v milosti, a tak si ich neopustil. (Nehemiáš 9, 17)
Buďte milosrdní, ako je milosrdný aj váš Otec. (Lukáš 6, 36)

Podľa Biblie je Boh milosrdenstvom, inými slovami, súcitom a dobrotivosťou.
Ježiš nám cez podobenstvo o otcovi a jeho dvoch synoch (Lukáš 15) ukazuje, že Božia láska nezávisí od toho, koľko dobra dokážeme vykonať, ale že je dávaná bez podmienok. Otec miluje syna, ktorý mu je verný po celý svoj život. A k synovi, ktorý ho opustil, vystiera ruky už vtedy, keďje tento ešte stále ďaleko.
Boh stvoril ľudstvo na svoj obraz. Teda „stávaš sa podobným Bohu tým, že nadobúdaš dobrotu. Nadobudni milosrdné a dobroprajné srdce, aby si si obliekol Krista.“ (Bazil Veľký, 4. storočie)
Božia láska nie je len na chvíľu, ale navždy. Môžeme byť jej odrazom skrze náš súcit. Ako kresťania zdieľame s toľkými veriacimi iných náboženstiev záujem stavať milosrdenstvo a dobrotivosť do stredu nášho života.

++ Prijmime Božiu lásku. Boh nikdy pred nami nezatvára svoje srdce a jeho verná dobrota je našou neustálou ochranou, a to aj vtedy, keď sa potkneme v dôsledku našich chýb. Ak sme sa vzdialili od Boha, nebojme sa vrátiť sa k nemu a vložiť do neho našu dôveru, Boh nám vždy prichádza v ústrety.
++ Nepovažujme modlitbu za prácne hľadanie, ale ju prijmime ako čas na zastavenie a nádych , keď nás Duch Svätý napĺňa Božou láskou a robí nás schopnými pokračovať v žití milosrdenstva.


Druhý podnet
Odpúšťať vždy a znova

Vezmite na seba milosrdný súcit, dobrotivosť, pokoru, miernosť, trpezlivosť, navzájom sa znášajte a odpúšťajte si, najmä ak by mal niekto niečo proti niekomu. Ako Pán odpustil vám, tak aj vy odpúšťajte druhým! (Kolosanom 3, 12-13)
Peter pristúpil k Ježišovi a opýtal sa ho: „Pane, keď sa brat prehreší proti mne, koľkokrát mu mám odpustiť? Či až sedem ráz?“ Ježiš mu odpovedal: „Hovorím ti, nie sedem ráz, ale až sedemdesiatkrát sedem.“ (Matúš 18, 21-22)

Božie odpustenie nikdy nesklame. Kristus odpúšťal počas celého svojho života, ba dokonca aj na kríži. Odmietol kohokoľvek odsúdiť.
Vedieť, že nám bolo odpustené a odpustiť, keďpríde rad na nás – to je jedna z najoslobodzujúcejších radostí. To je prameň vnútorného pokoja, ktorý nám chce Kristus sprostredkovať.
Cirkev — zhromaždenie tých, ktorí milujú Krista — je pozvaná, aby sa nechala premeniť milosrdenstvom. „KeďCirkev neúnavne počúva, uzdravuje a zmieruje, stáva sa tým, čo je v nej najžiarivejšie — spoločenstvom lásky, súcitu, útechy, čírym odrazom zmŕtvychvstalého Krista. Nikdy nie vzdialená, nikdy nie v obrane, oslobodená od každej prísnosti, môže Cirkev vyžarovať pokornú dôveru viery až do našich ľudských sŕdc.“ (Brat Roger)
Božia správa o odpustení nemôže byť používaná na ospravedlňovanie zla či nespravodlivosti. Naopak, činí nás slobodnejšími, aby sme vedeli rozoznávať naše zlyhania, ako aj zlyhania a nespravodlivosti okolo nás i vo svete. Je na nás, aby sme napravili, čo sa dá napraviť.

++ Snažme sa odpúšťať... hoc i sedemdesiatkrát sedem ráz. Ak je zranenie príliš veľké, prijmime, že budeme postupovať krok za krokom. Niekedy túžba odpustiť, prv než sa prebudí, ostáva dlhšie zatienená utrpeným zlom.
++ Ukážme, že Cirkev je spoločenstvom milosrdenstva tak, že budeme — bez diskriminácie — otvorení k tým, ktorí sú okolo nás, že budeme pohostinní, upustíme od kategorického súdenia iných, budeme brániť utláčaných, budeme si formovať veľké a štedré srdce...


Tretí podnet
Priblížiť sa, sami či spolu s inými, k tiesnivej situácii

Ak sa k hladnému štedro zachováš, ubitú dušu nasýtiš, potom vyjde vo tme tvoje svetlo a tvoja temnota bude ako poludnie. (Izaiáš 58, 10)
Ak však má niekto pozemský majetok a vidí svojho brata v núdzi, a zatvorí si pred ním srdce, ako v ňom môže byť Božia láska? (1 Ján 3, 17)

Ikona milosrdenstva zobrazuje Krista, ktorý sa pozerá na nás s láskou a rozpráva nám príbeh o dobrom Samaritánovi (Lukáš 10): istý človek je ponechaný polomŕtvy na okraji cesty, prejde okolo neho kňaz i levita, ale pokračujú v ceste; cudzinec zo Samárie sa priblíži k zranenému, postará sa o neho a zavezie ho do hostinca.
Milosrdenstvo otvára naše srdce biede iných, skrytým formám núdze, hmotnej núdzi, ako aj všetkým iným druhom utrpenia: dieťaťu v súžení, rodine v ťažkostiach, človeku bez domova, mladému človeku, ktorý nevidí zmysel svojho života, staršej osamelej osobe, exulantovi... ako aj tým, ktorí nemajú prístup k vzdelaniu, umeniu či kultúre.
V biednom človeku čaká náš súcit sám Kristus a hovorí nám: „Bol som hladný a dali ste mi jesť“ (Matúš 25). „Zo súcitu berie Kristus na seba utrpenie každej ľudskej bytosti. Vo svojej dobrote tajomne znáša utrpenie, ktoré je v každom človeku, až do konca sveta.“ (Maxim Vyznávač, 7. storočie)
Keď sme zranení nejakým trápením, Kristus sa o nás stará. Jeho nežný pohľad sa môže ukázať cez niekoho, kto sa k nám priblíži, niekedy cez opovrhovaného človeka, akým bol cudzinec v podobenstve, Samaritán.

++ Odvážme sa priblížiť sa, sami alebo spolu s inými, k nejakej situácii núdze v našom okolí, na okraji našej cesty. Milosrdenstvo nie je sentimentálne, ale je náročné, nepozná hranice. Zákon vymedzuje pre povinnosť presné hranice, avšak milosrdenstvo nikdy nepovie: „To stačí, už som splnil svoju povinnosť.“


Štvrtý podnet
Rozšíriť milosrdenstvo do jeho sociálnych rozmerov

Ja som Hospodin, ktorý uskutočňuje milosrdenstvo, právo a spravodlivosť na zemi. (Jeremiáš 9, 23)
Hospodin ti oznámil, človeče, čo je dobré a čo žiada od teba: len zachovávať právo, milovať láskavosť a v pokore chodiť so svojím Bohom. (Micheáš 6, 8)

V Božom srdci tvoria všetci ľudia jednu rodinu, takže milosrdenstvo sa rozširuje do stále väčších rozmerov.

Aby sa celosvetová solidarita stala skutočnosťou, je nevyhnutné posilniť medzinárodné inštitúcie, ktoré demokraticky vytvárajú pravidlá s cieľom zabezpečiť väčšiu spravodlivosť a zachovať mier.
Zadlženosť chudobných krajín často spôsobuje fakt, že ich zdroje využívajú silnejšie národy a korporácie. A hoci sa zdá, že nemôžeme urobiť nič, čo by viedlo ku zmene, môžeme si pamätať, že odpustenie tohto dlhu je cestou k nastoleniu spravodlivosti. V odlišnom kontexte, ako je súčasný, nám Biblia pripomína: „Ak tvoj brat schudobnie a bude upadať, pomôž mu ako cudzincovi a prisťahovalcovi, aby mohol žiť pri tebe.“ (Levitikus 25, 35)
Po celom svete sú ženy, muži a deti nútení opustiť svoju vlasť. Ich kritická situácia v nich vyvoláva motiváciu, ktorá je silnejšia ako akékoľvek prekážky. Bohaté krajiny si musia uvedomiť, že nesú časť zodpovednosti za zranenia v dejinách, ktoré vedú k masívnej migrácii, predovšetkým z Afriky a Stredného Východu.

++ Je dôležité si uvedomiť, že hoci príliv utečencov a migrantov spôsobuje vážne problémy, môže byť aj pozitívnou príležitosťou. Tí, ktorí klopú na dvere bohatších krajín, inšpirujú tieto krajiny, aby žili s nimi v solidarite. Nepomáhajú im nadobudnúť novú vitalitu? Tým, že krajiny európskeho spoločenstva spoločne na seba vezmú zodpovednosť, ktorú prináša migračná vlna, mohli by znovu nájsť dynamizmus, ktorý už oslabol.
++ Musíme prekonať strach z cudzincov a z kultúrnych rozdielov. Tento strach je pochopiteľný. Tí, ktorí veľkoryso pomáhajú prijímať migrantov, sa niekedy dostávajú na pokraj svojich síl. Strach sa ale nezmenší ak sa budeme izolovať za múrmi, ale tak, že vykročíme smerom k tým, ktorých zatiaľ nepoznáme. Namiesto toho, aby sme vnímali cudzinca ako hrozbu pre náš životný štandard alebo našu kultúru, prijmime sa navzájom ako členovia tej istej ľudskej rodiny.


Piaty podnet
Milosrdenstvo pre celé stvorenstvo

Šesť dní konaj svoju prácu, siedmy deň odpočívaj, aby si mohol odpočinúť tvoj býk i osol a oddýchol si aj syn tvojej slúžky a cudzinec. (Exodus 23, 12)
Šesť rokov budeš obsievať pôdu a zbierať z nej úrodu, ale v siedmom roku ju necháš ležať úhorom a neobrobíš ju. (Exodus 23, 10-11)

Biblia nás prostredníctvom jazyka svojej doby vyzýva, aby sme rozšírili svoj súcit aj na životné prostredie, aby sme rešpektovali všetky živé bytosti, aby sme neobrábali zem nerozvážne. Istý kresťan z Mezopotámie napísal: „Súcitné srdce nemôže zniesť pohľad ani na to najmenšie zlo či najmenší smútok uprostred stvorenstva.“ (Izák Sýrsky, 7. storočie)
Hlavnými obeťami ekologických katastrof sú tí najchudobnejší. Dôsledky klimatických zmien už nútia mnohých ľudí opustiť miesto, kde žijú.
Zem patrí Bohu, ľudia ju dostávajú ako dar. Bola nám zverená obrovská zodpovednosť: starať sa o túto planétu, nemrhať jej zdrojmi. Zem je obmedzená a ľudia si tiež musia uvedomovať svoje limity.
Zem je našim spoločným domovom a dnes trpí. Stojac pred enviromentálnymi katastrofami, vyhynutím celých druhov, ohrozením biodiverzity, masívnym odlesňovaním v niektorých častiach planéty, nezostáva priestor pre ľahostajnosť.

++ Usilujme sa vyjadriť našu solidaritu s celým stvorenstvom. Rozhodnime sa pre konkrétne kroky, ktoré ovplyvnia náš každodenný život, dbajme na to, ako konáme ako spotrebitelia či občania, vedome sa rozhodnime pre striedmejší životný štýl. Zjednodušenie nášho spôsobu života môže byť zdrojom radosti. Niektorí ľudia prichádzajú s iniciatívami ako je pôst za klímu a za spravodlivosť vždy prvý deň v mesiaci. Cez takéto rozhodnutia ukázať Božie milosrdenstvo pre všetko, čo je súčasťou nášho spoločného domova, Zeme, nie je možnosťou. Je to podmienka toho, aby sme mohli šťastne žiť.


PDF - 3.4 Mb
2016_Odvaha milosrdenstva