8. septembra 2008
Ježiš si všimol a povolal prvých učeníkov, „ako šiel okolo“ (Marek 1,16 a 2,14). Výraz „ako šiel okolo“ má v sebe závan slobody. Ježiš nemá vopred plánovanú stratégiu: uvidel svojich budúcich učeníkov a povolal ich. O tom, čo od nich očakáva, im povedal len veľmi málo, rovnako ako aj o tom, čo môžu oni očakávať od neho. Budú to objavovať postupne. Ježiš totiž chcel, aby boli rovnako slobodní, ako je on. Či skôr, aby boli slobodní rovnakým spôsobom, ako je on.
„Ty poď za mnou!“ To sú posledné Kristove slová v evanjeliu (Ján 21, 22). Aj po svojom zmŕtvychvstaní pozýva ľudí, aby (...)
23. februára 2009
Boží dych v nás je hlboká radosť. Keď sme šťastní, sme v súlade s Bohom. Ale keď iní ľudia trpia, naša radosť je v nesúlade s ich utrpením. Preto apoštol Pavol píše: Áno, „radujte sa s radujúcimi,“ ale aj „plačte s plačúcimi!“ (List Rimanom 12, 15). Naozaj sme stvorení pre radosť. Ale tvárou v tvár utrpeniu druhých sme v pravde, keď plačeme.
Šťastie môže raniť tých, ktorí sú z neho vylúčení. Spokojnosť úspešných spôsobuje bolesť tým, čo stroskotali. Veselosť tých, čo sa majú radi, je ťažko prijateľná pre tých, čo boli opustení. A keď mi navyše ľudia, ktorí sú šťastní dajú (...)
20. januára 2009
Viesť dialóg s kresťanmi iných vyznaní znamená, že sa učíme stať sa skôr partnermi ako protivníkmi. Dialóg neznamená robiť vzájomné ústupky, ako v diplomacii. Ide o to, aby sme sa spolu usilovali čo možno najplnšie rozpoznávať Kristovu tvár, jeho vôľu pre svet, pre Cirkev a pre celú ľudskú rodinu. Žiadna tradícia nemôže tvrdiť, že vlastní celého Krista. Ak si toto uvedomíme, objavíme, že nato, aby mohla Kristova tvár naplno žiariť, sa navzájom potrebujeme. „Kresťanstvo je“, podľa istého teológa 20.storočia, „náboženstvom, ktorého osobitosť spočíva v myšlienke „nie bez (...)
