Teraz, keď sa rozdiely nielen medzi cirkvami, ale ešte viac vo vnútri cirkví, prehlbujú, môže byť naše svedectvo o pokoji pri všetkej našej rozmanitosti životne dôležité.

Cirkev je povolaná, aby bola priateľským miestom pre všetkých. Ježiš svojou láskou, ktorá dospela až k sebadarovaniu, otvoril nový prameň, z ktorého môžeme čerpať silu k životu ako bratia a sestry, k podpore dôstojnosti každého človeka a starostlivosti o stvorenie.

Je v nás hlboká túžba po spoločenstve a jednote, ktorá pochádza od Boha, a v modlitbe ju môžeme vyjadriť. Keď zostaneme v tichu osamote s Bohom, môže nám to pomôcť nájsť znova zmysel života a opäť v sebe nechať pôsobiť Ducha Svätého.

Aj uprostred ťažkostí môžeme krok za krokom pokračovať na ceste s istotou, že vzkriesený Kristus nás skrze Ducha Svätého vždy sprevádza.

Br. Alois