Bratia, ste povolaní pre slobodu, len nedávajte slobodu za príležitosť telu, ale navzájom si slúžte v láske! Veď celý zákon sa spĺňa v jedinom slove, v tomto: “Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého!” Ale ak sa medzi sebou hryziete a žeriete, dajte si pozor, aby ste sa navzájom neponičili. Hovorím však: Žite duchovne a nebudete spĺňať žiadosti tela. Lebo telo si žiada, čo je proti duchu, a duch, čo je proti telu. Navzájom si odporujú, aby ste nerobili to, čo chcete. Ale ak vás vedie Duch, nie ste pod zákonom. A skutky tela sú zjavné: je to smilstvo, nečistota chlipnosť, modloslužba, čary, nepriateľstvá, sváry, žiarlivosť, hnevy, zvady, rozbroje, rozkoly, závisť, opilstvo, hýrenie a im podobné. O tomto vám vopred hovorím, ako som už povedal, že tí, čo robia takéto veci, nedosiahnu Božie kráľovstvo. Ale ovocie Ducha je láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť dobrota, vernosť, miernosť, zdržanlivosť. Proti tomuto zákona niet. Tí, čo patria Kristovi Ježišovi, ukrižovali telo s vášňami a žiadosťami. Ak žijeme v Duchu, podľa Ducha aj konajme. Nepachtime po márnej sláve, nedráždime sa navzájom, nezáviďme jeden druhému. (Galaťanom 5,13-25)

List Galaťanom sa nazýval aj veľkou chartou kresťanskej slobody. Úryvok o slobode vskutku upútava pozornosť. Naviac si treba predstaviť akú silu tento úryvok mohol mať na spoločnosť podmienenú otroctvom alebo túžbou po slobode, ktorú bolo cítiť všade.

Skutočnosť, že o kríze, ktorá motivovala k napísaniu tohto listu máme len málo informácií, nám nedovoľuje sa s istotou vysloviť o chybách, ku ktorým sa vyjadruje apoštol. Isté však je, že Galaťania, ktorí sa obrátili z pohanstva (nikdy nepraktizovali Mojžišov zákon), boli znepokojení učeniami, ktorí vyhlasovali prijatie Zákona a teda aj prax obriezky, aby sa človek mohol stať pravým kresťanom. Túžba „konať viac“, nasledovať zákon, ktorý určuje špecifické správanie, aby uchlácholil úzkosť a utíšil nepokoj (sloboda vyvoláva obavy) by ich mohla učiniť zraniteľnými voči argumentom Pavlových protivníkov.

Aké by malo byť správanie kresťanov vo svete? Nebol by potrebný zákon, ktorý by to objasnil? Otázka bola ešte naliehavejšia, pretože kresťania, hoci boli pokrstení a žili novým životom, si boli vedomí, že v nich neustále pretrváva spoluvina, ktorá by ich mohla držať ďaleko od evanjelia. A to je to, čo Pavol nazýva „telom“.

Svätý Pavol chce dať odpoveď týmto obavám a zhŕňa ju v troch zásadných veršoch svojej odpovede: „Hovorím však: Žite duchovne a nebudete spĺňať žiadosti tela.“ „Ak vás vedie Duch, nie ste pod zákonom.“ „Ak žijeme v Duchu, podľa Ducha aj konajme.“

Je to akoby Pavol chcel povedať: zaiste, sloboda, ktorá nám bola daná nevylučuje vnútorný boj. Tento boj treba žiť s dôverou, pretože nikdy nemôžeme podceniť to, čo je Duch schopný tvoriť v našom živote: „lásku, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť dobrota, vernosť, miernosť, zdržanlivosť...“ Kresťania nie sú podradení Zákonu, nekonajú ho, ale napĺňajú ho tým, že milujú.

Milovať. To je skutočnosť, vzdialená akémukoľvek narcizmu, ktorá je v v srdci slobody.

 Je naša sloboda niekedy zdrojom obáv? Prečo?

 „Žite duchovne.“ Čo nám to chce povedať?