Boh povedal Noemovi a jeho synom, čo boli s ním: Uzatváram svoju zmluvu s vami i s vaším potomstvom a so všetkými živými bytosťami, čo sú s vami, s vtáctvom, s dobytkom a so všetkou divou zverou, čo je s vami, so všetkým, čo vyšlo z korábu, so všetkou zverou zeme. Uzatváram s vami svoju zmluvu, že voda potopy už nezničí nijakého živého tvora a nebude už potopy, ktorá by zničila zem. Boh povedal: Toto je znamením zmluvy, ktorú uzatváram medzi mnou a vami a všetkými živými tvormi, čo sú s vami, pre všetky budúce pokolenia: Svoju dúhu som položil na oblak, aby bola znamením zmluvy medzi mnou a zemou. Kedykoľvek nahromadím mračná nad zemou a na oblaku sa ukáže dúha, rozpomeniem sa na svoju zmluvu medzi mnou a vami a všetkými živými tvormi; voda už nebude potopou na zničenie všetkých živých tvorov. Keď sa na oblaku ukáže dúha, pozriem na ňu a rozpomeniem sa na večnú zmluvu medzi Bohom a každým živým tvorom na zemi. Boh povedal Noemovi: Toto je znamenie zmluvy, ktorú som ustanovil medzi mnou a každým živým tvorom na zemi.

(Genezis 9, 8-17)

Boh Noemovi ohlasuje dobrú zvesť: že nebude už potopy, ktorá by zničila zem. Zaväzuje sa k "večnej zmluve medzi Bohom a všetkými živými bytosťami." Tu, zmluva nie je dohodou medzi partnermi ale jednostranným rozhodnutím Boha. Definitívna perspektíva života na zemi nie je katastrofou ale Božím prísľubom.

Podľa biblického rozprávania je za nami veľká katastrofa, je tým, z čoho boli ľudia zachránení. Dnes sa niektorí znepokojujú, že pred nami leží kataklizma v globálnom rozsahu. Ekologická pohroma alebo nekontrolovaná vojna by mohli vyústiť do konca sveta.

Potopa nie je za nami v zmysle historickom. Príbeh o potope nehovorí o samostatnej udalosti, ale o obavách dnešných ľudí. Od dávnoveku príbeh potopy vôd alebo ohňa vykresľovali možné konce života na zemi.

Toto biblické rozprávanie potvrdzuje, že Boh, ktorý stvoril svet, nenecháva stroskotať, ale zachraňuje. Svet, v ktorom žijeme, je už navždy zachránený od pohrôm. A tiež zachránený od násilia. Potopa vyplavila tých, ktorí "veľkou zlobou" (Genezis 6, 5) robili život neznesiteľným. Nový začiatok je možný.

Krásny prísľub Boha, že "voda už nebude potopou na zničenie" má aj rub. Boh sa ňou zaväzuje k radikálnym riešeniam. Nezmýva viac zem veľkými vodami, aby odstránil zlo a násilie. Odteraz,"dáva vychádzať slnku nad zlými aj nad dobrými" (Matúš 5, 45). Necháva azda voľný priebeh zlým? V každom prípade sa rozhodol znášať ich so zhovievavosťou.

Dúha, znamenie zmluvy je symbolom jeho trpezlivosti. Povediac "svoju dúhu" sa Boh predstavuje ako bojovník. V biblickom svete, obraz Boha, ktorý ide do boja vymaniť tých najslabších z rúk ich utláčateľov nie je nezvyčajný. Ale tu, Boh "položil svoju dúhu na oblak", skladá svoju zbraň. Odmieta Boh bojovať, ustupujúc nenapraviteľnému zlu v ľuďoch?

Božia dúha na oblaku je ohnutá, je napnutá. Boh je trpezlivý, áno, ale jeho trpezlivosť je napnutá, plná zadržanej energie. Rozmanitosť farieb dúhy by mohla symbolizovať nekonečné zdroje Božej lásky. Nájde spôsob ako prekonať zlo bez vojny.

 Čoho je dúha na nebi symbol pre mňa?

 K akému pohľadu na našu dobu a našu budúcnosť nás pozýva táto biblická pasáž?

 K akým postojom a chovaniu nás zaväzuje napnutá Božia trpezlivosť?