Rusko: Veľká Noc 2011

Púť do Moskvy

V Moskve, od stredy 20. do pondelka 25. apríla 2011 šesť farností Ruskej pravoslávnej cirkvi privítalo brata Aloisa, ďalších štyroch bratov komunity a 240 mladých dospelých zo 26 krajín, ktorí sa zúčastnili prežívania pravoslávnej liturgie od stredy Svätého týždňa do Veľkonočnej nedele. Bolo to prvýkrát, čo Taizé putovalo do Ruska. Na Zelený štvrtok sa arcipresbyter Vsevolod Chaplin, predseda odboru pre vzťahy medzi cirkvou a spoločnosťou stretol so všetkými pútnikmi. Na Veľký piatok všetci účastníci išli do Butova na juhu Moskvy, kde bolo počas stalinského veľkého teroru v rokoch 1935-1936 viac ako 20.000 osôb zabvraždených. Ruská cirkev urobila toto miesto pamätníkom nových mučeníkov. Zomrelo tam mnoho biskupov, kňazov a laikov. V sobotu ráno pútnikov uvítal metropolita Hilarion, prezident vonkajších vzťahov oddelenia patriarchátu Moskvy. V sobotu večer sa v každej zo šiestich farností zúčastnili nočného slávenia Veľkej Noci. Púť uzavreli v nedeľu slávnostné veľkonočné vešpery, ktorým predsedal patriarcha Kirill v katedrále Krista Spasiteľa.

Piatok 22.apríla

Dnes sme si urobili výlet do Butova na konci metra, na južnom predmestí Moskvy. Zdá sa, že pútnikov už neodrádza lúštenie názvov staníc v azbuke. Každý tam bol o 9,45, aby sme chytili autobus, ktorý nás vezme na Polygón, na miesto streľby, kde bolo viac ako 20.000 ľudí zastrelených počas veľkého stalinského teroru v rokoch 1935 a 1937, ako sa po rusky nazýva. Chápeme dnes, ako veľa ruský ľud trpel počas sovietskych časov? Tu sme boli konfrontovaní s realitou.

Pri kostole nových mučeníkov členovia farností čakali, aby nás previedli po mieste a vysvetlili nám, čo sa tu stalo. Viac ako 1.000 duchovných a veriacich tu bolo zastrelených. Archívy NKVD presne ukazujú, kto a kedy bol zabitý. Existuje niekoľko masových hrobov, ktoré na mieste označujú valy. Pôvodný drevený kostol postavený v roku 1995 doslova stojí na krvi týchto mučeníkov. Aké miesto na strávenie Veľkého piatku! Aká výzva pre spôsob, akým dnes žijeme svoju vieru. A títo boli nevinní ľudia, ktorí si v žiadnom prípade nezaslúžili alebo nevyhľadávali mučeníctvo.
Zúčastnili sme sa vešpier na Veľký piatok nasledovaných utierňou na Bielu sobotu. Jedná sa o veľmi krásne bohoslužby, bohaté na symboliku, ako píše Oľga; „A tak nastal piatok. Tento deň nie je liturgia -. Pán je pribitý na kríž. eň, kedy Pán zomrel, je najsmutnejší v celom roku. Môžeme to cítiť aj v počasí, dokonca aj v prírode. Ale v hĺbke smútku pre toho, kto zomrel, je ukrytá nádej pre nadchádzajúce vzkriesenie. tento deň sa ukladá pláštenica. Obraz Krista v rakve je prinesený do stredu kostola. Nasleduje bohoslužba pohrebu, pohreb pláštenice. Veriaci idú v sprievode za rakvou okolo kostola.“

Ako sme vychádzali z kostola Nových mučeníkov spievajúc „Sviaty Bozhe, Sviaty Krepki, Sviaty Byesmyertnikh, pomiluj nas (Svätý Bože, mocný Bože, večný Bože, zmiluj sa nad nami)“ všetci pútnici boli schopní pripojiť sa - spievame to často v Taizé. Aká to bola sila! Rôzne tradície spojené v piesni nasledujúc rubáš Krista, ktorý dal sám seba na kríži za každého z nás. Tam je symbol, ktorý nám otvára cestu. A bolo to, ako keby, vychádzajúc z temnoty kostola a vstupujúc do svetla večera, sme už vstupovali do svetla zmŕtvychvstania. Taká emócia to bola! Toto je čas požehnania.

Posledná aktualizácia: 23.apríla 2011