Výmeny medzi Taizé a Indiou sú z roka na rok intenzívnejšie vďaka bratom a mladým dobrovoľníkom, ktorí idú do Indie a zároveň mladým Indom, ktorí prichádzajú do Taizé.
Po prvom Taizé stretnutí v Madrase v roku 1985 začali skupiny mladých z tohto subkontinentu prichádzať do Taizé. Prichádzajú zo všetkých častí Indickej Únie a odrážajú rôznorodosť kultúry tejto veľkej krajiny. Katolíci, ortodoxní, veriaci Cirkvi Južnej Indie, veriaci Cirkvi Severnej Indie, martomovia, evanjelici a baptisti sú vybraní regionálnymi cirkevnými spoločenstvami alebo hnutiami mladých, aby strávili tri mesiace počas ktorých im platí vízum v Taizé. Zúčastňujú sa medzinárodných stretnutí a delia sa o drobné každodenné úlohy. Ich prítomnosť v Taizé im umožňuje zdieľať s mladými z rôznych krajín spôsob prežívania viery u nich v Indii, ale tiež problémy a otázky, ktoré s tým súvisia v tomto čase veľkých zmien v indickej spoločnosti.
V Taizé
Ako komentár k svojmu pobytu v Taizé, bývalá národná sekretárka organizácie AICUF(All India Catholic University Federation) píše: „Myslím, že som v Taizé objavila ticho. Počas troch modlitieb- ráno, na obed a večer je dlhá chvíľa ticha. Počas prvého týždňa som nevedela, čo si mám o tom myslieť a ako ju využiť. Jej väčšiu časť som teda strávila mysliac na niečo iné! Ale postupne som objavila, že je to čas dôležitý na meditáciu a zamyslenie sa nad svojím životom a svojím miestom v tomto svete."
Eddie Edezhath píše: „Každý rok niekoľko mladých z „Yesus Youth“ strávi niekoľko mesiacov v Taizé. Pre nich je to čas osvieženia a zahĺbenia sa . Vracajú sa bezstarostní, plní nadšenia a veľmi obohacujú život nášho hnutia.“
Stretnutia v Madrase
Medzinárodné stretnutia v rokoch 1985 a 1988 v Cennai (Madras) boli pre všetkých, ktorí sa ich zúčastnili výraznou udalosťou. Každý z nich zhromaždil niekoľko tisíc mladých Indov- z celej krajiny a mnohých cirkví...tak ako aj mladých z ostatných ázijských krajín, ba dokonca z ešte väčšej diaľky. S hrobom svätého Tomáša apoštola v madrasko-mylaporskej katedrále, sa kresťanstvo v Madrase vracia k ranným dobám a dnes je tamojšia kresťanská komunita jednou z najväčších v Indii.
V roku 1991 Komisia pre mládež Konferencie katolíckych biskupov v Indii (CBCI) napísala, “Dôležitou udalosťou roku 1985 bolo medzinárodné stretnutie v Madrase usporiadané bratmi z Taizé v spolupráci s CBCI. Bolo to po prvýkrát v histórii cirkvi v Indii, že sa stretlo tak veľa mladých ľudí. Prirodzeným výsledkom tohto stretnutia bolo, že sa všade obnovila mládežnícka aktivita.“
Eddie dopĺňa: „V Madrase začali spontánne spolupracovať hnutia rôznych tradícií viery. Podozrievanie ustúpilo dôvere. Postupne sa vykryštalizovali mnohé iniciatívy na spojenie. Bolo to omnoho viac, vyrástol veľmi radostný a dôverný vzťah.“ Po Madrasskom stretnutí, Revd Azariah , generálny sekretár Cirkvi pre Južnú Indiu napísal, „z nedávnej udalosti organizovanej bratmi z Taizé od 27.decembra1984 do 1.januára 1985 sa vynára nová misijná výzva: „púť dôvery na zemi“ s 10 000 mladými z celého sveta.“
A v októbri 1995 výsledky Národného katolíckeho výskumu mladých povedali: Bratia z Taizé prostredníctvom ich „púte dôvery a zmierenia“ nikdy neustali v doprevádzaní indickej mládeže a výrazne prispeli k obnove apoštolátu mladých v tejto krajine.“
Arcibiskup Thomas Menamparampil, bývalý dlhoročný prezident Evanjelizačnej komisie Federácie Ázijskej biskupskej konferencie píše, „Taizé znovu prebúdza Áziu k vlastnej duchovnej identite a buduje mosty medzi kultúrami, zomkýna v citlivosti a poukazuje na vnútorné pramene.“
Regionálne stretnutia
Čo sa udialo od stretnutia v Madrase? V priebehu rokov tu boli mnohé stretnutia rôzneho charakteru a príliš početné na zmienku. Od Assamu po Tamil Nadu, od Meghalayay po Keralu. V 1996 „Púť dôvery v Ranchi“ spojila niekoľko stoviek mladých z Gumly, Hazaribaghu, Simdegy, Dumky a Muzzafarpuru. V roku 2001 bolo podobné stretnutie v Andhra Pradesh.
“V roku 2000, počas troch týždňov cestovalo Indiou niekoľko mladých Indov spolu s jedným bratom z Taizé, ktorí tam viedli stretnutia a modlitby. Pozvania smerovali ku všetkým, ktorí si priali pripojiť sa k nim, prekračujúc hranice jazyka, kasty, náboženstva, či generácií. Zastávky púte boli vybrané pre svoju rozmanitosť: v centre národného hlavného mesta, Novom Dillí a perifériách hlavného mesta Vasai, v metropole Mumbai a dedinke Dornakal, na tichom mieste Brotherhood House, a v mieste známych stretnutí Vellankani.“
Všetky stretnutia mali svoju hlavnú tému „Vnútorný život a ľudská solidarita“. Niekedy je možné konkrétne vyjadriť ako hľadať solidaritu. Po zemetrasení v Gujurate v januári 2001 išli v spolupráci s Taizé dvaja regionálni členovia správnej rady mladých a dvaja mladí z AP do Gujuratu, aby videli, čo sa v zdevastovaných oblastiach udialo. Táto návšteva vyústila do materiálnej podpory niektorých rodín, ktoré v zemetrasení všetko stratili.
Pravidelnými sa stali stretnutia mladých, ktorí boli v Taizé, s dôrazom na pokračovanie skúsenosti nadobudnutej v Taizé práve v domovoch a okolí, odkiaľ ľudia pochádzajú. Eddie píše: „Na mnohých menších Taizé stretnutiach v našej krajine mali vedúci mladých príležitosť nielen k stretnutiu na modlitbu a rozjímanie, ale takisto aj k tomu, aby boli vyzvaní vyjadriť ľudskú solidaritu k blížnym. Tento zmysel zodpovednosti kresťanského bratstva rástol, aby sa stal životným štýlom mnohých. Našim spoločenstvám to dodalo nový rozmer.”
_Bratia sú často oslovení zúčastniť sa a viesť modlitby v toku niektorého z národných konferencií pre mládež rôznych cirkví.
Kalkata
Kalkata má v srdciach mnohých bratov z Taizé špeciálne miesto. Na jeseň 2006 uplynulo 30 rokov, odkedy sem brat Roger po prvýkrát prišiel a načas tu žil v blízkosti Matky Terezy. V časoch 60., 70. a 80. rokov žili v Kalkate malé bratstvá na dlhšie obdobie. No bolo to až v roku 1976, keď sem prišiel brat Roger spolu so skupinou bratov a tímom mladých, ktorí predstavovali všetky kontinenty: práve tu napísal prvý list určený mladým, ktorý sa stal každoročným „listom brata Rogera“:
“V žalospeve z útrap toľkých ľudských bytostí sa premiešava tiež iná melódia, pieseň nádeje. Táto melódia, ešte nemá a skrytá, je piesňou spoločenstva sľúbeného celej ľudskej rodine.”
Brat Roger sa vrátil v roku 1997 na pohreb Matky Terezy, napriek smútku tejto udalosti, bol naplnený radosťou, že môže znovu navštíviť Indiu a Kalkatu. Pobýval na tom isto mieste ako počas predošlej návštevy, a tak mohol zase objavovať túto oblasť a stretnúť sa s tými, ktorých poznal spred dlhých rokov. Zostal v tej istej rodine a každý večer bola v ich dome spoločná modlitba.
Na stretnutí od 5. do 9.októbra 2006 v Kalkate, bol prítomný brat Alois, nový prior Taizé, spolu s niekoľkými bratmi. Toto stretnutie bolo dôležitou zastávkou púte dôvery v Indii.