Počas jesene viacerí bratia Komunity cestovali po strednej Európe. Jednotlivé etapy boli okrem iného v Čechách, na Slovensku a v Maďarsku. Na stretnutí v maďarskom Pécsi, ktoré sa pripravovalo niekoľko týždňov, sa zišli stovky mladých z Maďarska a okolitých krajín. Niekoľko bratov so skupinou permanentov je už od septembra v poľskej Poznani, kde pripravujú nasledujúce Európske stretnutie mladých.
Stretnutia v tejto časti Európy zohrávajú práve na pozadí 20. výročia pádu „železnej opony“ a konca komunizmu dôležitú úlohu. Jeden z bratov Komunity a Tomáš z Bratislavy, ktorí spolu 10 dní cestovali po Slovensku, píšu o svojich skúsenostiach:
V rozhovoroch s ľuďmi som pochopil, že je viac možností, ako naložiť so skúsenosťou nedávnych dejín.
Niektorým, najmä mladšej generácii, sú tieto udalosti veľmi vzdialené. Mladí pozerajú dopredu a nezaujímajú sa veľmi o minulosť. Pre iných sú tieto skúsenosti zase ešte natoľko živé, že pociťujú silnú túžbu o nich hovoriť. Ďalší nestíhajú v rýchle sa meniacej spoločnosti kráčať s dobou a práve v čase hospodárskej krízy opäť rojčia o „starých časoch“.
Tak vzniká nebezpečenstvo, že múry medzi ľuďmi vyvstanú znova a oveľa nebadanejším spôsobom. Medzi zabudnutím a idealizovaním minulosti majú kresťania tejto krajiny celkom zvláštne postavenie. Môžu svedčiť o skúsenosti, ktorú získali počas rokov neslobody:
V modlitbe je možné preskočiť múry! Obrátiť sa k Bohu modlitbou v dobe, kedy nebolo jednoduché stretať sa s druhými kresťanmi na modlitbách, mnohým pomohlo nájsť priestor slobody napriek všetkej fyzickej izolovanosti.
Napríklad pri jednej návšteve v bývalom Sovietskom Zväze sa bratia s niekoľkými tamojšími kresťanmi dohodli, že v Taizé sa budú každý piatok modliť v spoločenstve s kresťanmi strednej Európy, pre ktorých bolo vtedy nemožné alebo mimoriadne ťažké prísť do Taizé. Vyše 30 rokov takto pretrvávalo spojenie prekračujúce hranice.
Modlitba je aj dnes miestom, kde ľudia môžu zakúsiť prekonávanie hraníc. Napríklad v Podunajských Biskupiciach na predmestí Bratislavy sa pri spoločnej modlitbe takto každý týždeň stretávajú slovenskí a maďarskí kresťania rôznych vierovyznaní. Pozoruhodná je tiež pestrosť generácií prichádzajúcich na spoločné modlitby, ktoré sa konali na mnohých miestach počas mojej návštevy.
„Vyvrcholením každého dňa bola modlitba so spevmi z Taizé,“ opisuje svoje dojmy Tomáš. „Bol som mimoriadne prekvapený hudobným sprievodom pri každej modlitbe, ktorý bol často tak úžasný, až človek zabudol spievať a začal Bohu ďakovať za nadanie, ktoré týmto spevákom a hudobníkom dal.“
Na Slovensku sme stretli veľa mladých ľudí v kostoloch aj mladých mužov v seminároch. Im prináleží dnes v Európe dôležité miesto, ktorého by si mali byť vedomí.
Stretnutia v Pécsi, v Brne a na Slovensku ukázali, že poslaním mladých zo strednej Európy je prichádzať aj na stretnutia mimo ich krajín. V nastávajúcich rokoch bude stále dôležitejšie, aby sme sa ako kresťania navzájom podporovali. Návštevy mladých kresťanov v iných krajinách Európy, kde v kostoloch často niet veľa mladých, sú preto veľmi dôležité.
Napokon Tomáš dodáva: „Ľudia, ktorí mali tieto stretnutia na starosti, boli vždy veľmi veľkorysí a milí a som nesmierne rád, že som ich mohol spoznať… Týchto pár dní, kedy prišlo Taizé na Slovensko, bolo úžasným časom, ktorý pomohol mnohým ľuďom. Mne samému pomohol tým, že som sa naučil viac dôverovať Bohu, že ak niečo začneme, On nám pomôže to dokončiť.“