TAIZÉ

Česká republika a Slovensko: "Spoločnou modlitbou možno najlepšie vyjadriť to, čo nás už spája."

 

Júl 2011

Autor Skutkov apoštolov opisuje, ako po Kristovom zmŕtvychvstaní boli založené prvé kresťanské komunity. Vzájomne sa navštevujúc, prví kresťania mohli takto odovzdávať dobrú zvesť z miesta na miesto. Tieto návštevy boli tiež spôsobom, ako sa vzájomne podporovať.

Na spôsob týchto prvých kresťanov mohli dvaja mladí dobrovoľníci uskutočniť dvojtýždňovú návštevu na Slovensku a v Českej republike. Ich pobyt sa odohrával v čase veľkonočného obdobia, čo celej návšteve dodáva symbolický rozmer.

Ako za čias prvých kresťanov, táto návšteva bola pre permanentov príležitosťou nájsť tých, ktorí už navštívili Taizé alebo sa zúčastnili európskeho stretnutia, ale tiež ďalších mladých, aby sa s nimi podelili o svoje skúsenosti.

Stretnutia mladých sa často odohrávajú vo farnostiach väčších miest. Tieto stretnutia dovolili dvom mladým objaviť ako kresťania týchto krajín žijú svoju vieru. Na túto tému Anton napísal:

Na Slovensku je každodenná prax viery v spoločnosti pevne zakorenená, takisto aj medzi mladými. Veľmi nás oslovili mladí, ktorí sa, a to vo veľkom počte, slobodne rozhodli pre kresťanské skupiny alebo katolícke vzdelávanie (na strednej či vysokej škole). Na východe Slovenska a tiež Českej republiky je dôležitou prítomnosť rôznych cirkví – tak prostestantských, ortodoxných ako aj gréckokatolíckych. Poskytuje najzaujímavejší obraz týchto miest a spoločnosti. S nadšením, ktoré v sebe majú, dúfame, že mladí kresťania týchto krajín môžu žiariť v svojej spoločnosti.
 
Počas príprav na návštevu mladých Slovákov a Čechov sme si kládli otázku: ako by sme mohli stretnúť aj iných mladých, tých mimo farností? Viackrát sa nám podarilo navštíviť mladých na školách.

Laurent pridáva :

V Bratislave sme navštívili tri stredné školy, kde sme boli prijatí na hodinách nábožentsva. Krátkym videom o živote v Taizé sme mohli v stručnosti ukázať, čo prežívajú mladí počas týždňa prežitého na kopci. Po ňom nám mladí kládli otázky, a tak sme mohli zdieľať niečo z nášho života dobrovoľníkov v Taizé. Návšteva jednej odbornej školy, kde sú študentmi často mladí z ťažších podmienok, bola príležitosťou povzbudiť ich a sprostedkovať im to, čo sme sa naučili o dôvere a kráse darov vložených do každého z nás.
 
Školské sestry kongregácie Notre Dame, ktoré majú na starosti katolícku školu v Novom Meste nad Váhom boli z návštevy veľmi nadšené. Na gymnáziu zhromaždili asi stovku žiakov. V Prostějove sme sa na tiež katolíckej škole stretli asi s desiatkou žiakov. V oboch mestách boli najpočetnejšie otázky o živote permanentov v Taizé, ale takisto o ekumenizme a možnostiach spoločného života bratov a tiež mladých napriek kultúrnym rozdielom, jazykovým odlišnostiam a tiež rozmanitosti kresťanských tradícií.
 
Na viacerých miestach mladí pripravili modlitby so spevmi z Taizé. Práve tieto modlitby boli vždy veľmi silným momentom. Prostredníctvom nich bolo možné najlepšie vyjadriť to, čo nás už spája.

Okrem jej duchovného rozmeru bola návšteva tiež príležitosťou objaviť nedávnu i dávno minulú históriu oboch krajín. Laurent napísal:

Tak ako Slovensko a Česká republika majú spoločnú minulosť, stopy maďarskej prítomnosti na Slovensku a rakúske vplyvy v Čechách sú jedným zo spoločných viditeľných znakov deliace tieto dve krajiny ešte aj dnes. To, čo ich viaže najväčšmi, je bezpochyby obdobie komunizmu, z ktorého charakteristická architektúra a početné budovy nie sú len jendým z prvkov. V oboch krajinách kresťania zdieľajú dedičstvo prenasledovania. Ľudia nám so zahanbením vyrozprávali niekoľko anekdot z tohto obdobia. Ako napríklad kňaz, ktorý počas pražských udalostí v 1989 na jednej diskotéke pustil disky obsahujúce informácie západo-nemeckého rádia, aby tak informoval mladých na východe Slovenska.

Pohostinnosť, ktorú „dvaja pútnici“ z Taizé prijali ich v mnohom poznačila. Anton napokon napísal:

V oboch krajinách nám hostitelia otvorili dvere dokorán. Na troch miestach sme boli prijatí rodinami, ktoré nás úplne začlenili do svojho každodenného života. Takisto u kňazov, či v seminároch alebo v domoch mládeže, kde sme boli ubytovaní, nám Slováci a Česi ponúkli omnoho viac ako sme potrebovali, a takisto všetci boli otvorení rozprávať o spiritualite. Takto sme mohli nielen niečo priniesť mladým oboch týchto krajín, ale tiež z tejto púte mnoho načerpať pre naše vlastné kresťanské putovanie.