Ako za čias prvých kresťanov, táto návšteva bola pre permanentov príležitosťou nájsť tých, ktorí už navštívili Taizé alebo sa zúčastnili európskeho stretnutia, ale tiež ďalších mladých, aby sa s nimi podelili o svoje skúsenosti.
Stretnutia mladých sa často odohrávajú vo farnostiach väčších miest. Tieto stretnutia dovolili dvom mladým objaviť ako kresťania týchto krajín žijú svoju vieru. Na túto tému Anton napísal:
Na Slovensku je každodenná prax viery v spoločnosti pevne zakorenená, takisto aj medzi mladými. Veľmi nás oslovili mladí, ktorí sa, a to vo veľkom počte, slobodne rozhodli pre kresťanské skupiny alebo katolícke vzdelávanie (na strednej či vysokej škole). Na východe Slovenska a tiež Českej republiky je dôležitou prítomnosť rôznych cirkví – tak prostestantských, ortodoxných ako aj gréckokatolíckych. Poskytuje najzaujímavejší obraz týchto miest a spoločnosti. S nadšením, ktoré v sebe majú, dúfame, že mladí kresťania týchto krajín môžu žiariť v svojej spoločnosti.Počas príprav na návštevu mladých Slovákov a Čechov sme si kládli otázku: ako by sme mohli stretnúť aj iných mladých, tých mimo farností? Viackrát sa nám podarilo navštíviť mladých na školách.
Laurent pridáva :
V Bratislave sme navštívili tri stredné školy, kde sme boli prijatí na hodinách nábožentsva. Krátkym videom o živote v Taizé sme mohli v stručnosti ukázať, čo prežívajú mladí počas týždňa prežitého na kopci. Po ňom nám mladí kládli otázky, a tak sme mohli zdieľať niečo z nášho života dobrovoľníkov v Taizé. Návšteva jednej odbornej školy, kde sú študentmi často mladí z ťažších podmienok, bola príležitosťou povzbudiť ich a sprostedkovať im to, čo sme sa naučili o dôvere a kráse darov vložených do každého z nás.Školské sestry kongregácie Notre Dame, ktoré majú na starosti katolícku školu v Novom Meste nad Váhom boli z návštevy veľmi nadšené. Na gymnáziu zhromaždili asi stovku žiakov. V Prostějove sme sa na tiež katolíckej škole stretli asi s desiatkou žiakov. V oboch mestách boli najpočetnejšie otázky o živote permanentov v Taizé, ale takisto o ekumenizme a možnostiach spoločného života bratov a tiež mladých napriek kultúrnym rozdielom, jazykovým odlišnostiam a tiež rozmanitosti kresťanských tradícií.Na viacerých miestach mladí pripravili modlitby so spevmi z Taizé. Práve tieto modlitby boli vždy veľmi silným momentom. Prostredníctvom nich bolo možné najlepšie vyjadriť to, čo nás už spája.
Okrem jej duchovného rozmeru bola návšteva tiež príležitosťou objaviť nedávnu i dávno minulú históriu oboch krajín. Laurent napísal:
Tak ako Slovensko a Česká republika majú spoločnú minulosť, stopy maďarskej prítomnosti na Slovensku a rakúske vplyvy v Čechách sú jedným zo spoločných viditeľných znakov deliace tieto dve krajiny ešte aj dnes. To, čo ich viaže najväčšmi, je bezpochyby obdobie komunizmu, z ktorého charakteristická architektúra a početné budovy nie sú len jendým z prvkov. V oboch krajinách kresťania zdieľajú dedičstvo prenasledovania. Ľudia nám so zahanbením vyrozprávali niekoľko anekdot z tohto obdobia. Ako napríklad kňaz, ktorý počas pražských udalostí v 1989 na jednej diskotéke pustil disky obsahujúce informácie západo-nemeckého rádia, aby tak informoval mladých na východe Slovenska.
Pohostinnosť, ktorú „dvaja pútnici“ z Taizé prijali ich v mnohom poznačila. Anton napokon napísal:
V oboch krajinách nám hostitelia otvorili dvere dokorán. Na troch miestach sme boli prijatí rodinami, ktoré nás úplne začlenili do svojho každodenného života. Takisto u kňazov, či v seminároch alebo v domoch mládeže, kde sme boli ubytovaní, nám Slováci a Česi ponúkli omnoho viac ako sme potrebovali, a takisto všetci boli otvorení rozprávať o spiritualite. Takto sme mohli nielen niečo priniesť mladým oboch týchto krajín, ale tiež z tejto púte mnoho načerpať pre naše vlastné kresťanské putovanie.