TAIZÉ

Jar 2016

Na ostrove Lesbos, s tými, čo museli opustiť svoju zem

 
Mladá Portugalka, Sara Sofia, ktorá bola niekoľko mesiac v Taizé ako dobrovoľníčka, teraz pracuje na ostrove Lesbos v Grécku, v utečeneckom tábore. Krátko po tom, čo prišli na ostrov stretnúť utečencov pápež František, patriarcha Bartolomej a aténsky arcibiskup Hieronymos, uverejňujeme jej svedectvo.

"Som dobrovoľníčka v jednom utečeneckom tábore na Lesbose v Grécku. Podstatou mojej práce je distribúcia oblečenia, topánok a hygienických potrieb ľuďom, ktorí podstúpili nebezpečný prechod medzi Tureckom a Gréckom na gumových člnoch, ktoré sú často vybavené starými záchrannými vestami.

Od ľudí, čo prišli na Lesbos som počula mnoho príbehov. ú to príbehy, ktoré so mnou ostávajú ešte dlho po tom, čo opustili ostrov, aby pokračovali v ceste na kontinent a hľadali miesto prijatia.

Takto som stretla aj malého chlapca z Iránu, ktorý sníval o tom, ako si v Európe nájde kamarátov a bude hrať na ulici futbal. Spýtal sa ma, či si myslím, že ľudia budú naňho dobrí a či bude môcť chodiť do školy.

Stretla som tiež jednu ženu, čo so svojím chlapčekom cestovala sama, pašeráci ju viackrát znásilnili. Jej synček bol tými istými mužmi fyzicky zneužitý a podávali mu drogy. Rozprávala, ako často hľadala odvahu zabiť seba, aj svojho syna, aby tak ukončila to trpké utrpenie, ktoré podstúpila, aby utiekla zo svojej krajiny rozbitej vojnou.

Jedného dňa sme si s deťmi kreslili, jedno dievčatko mi prišli ukázať svoj dokončený výkres. Kresba ukazovala jej rodinu v ich dome a bomby, ktoré naň padali. Ostatný kreslili ich prepravný čln, ľudí, ktorí vo vnútri lode plakali a iných, ako sa utopili v mori.

Je ťažké pomenovať túto moju skúsenosť. Boli noci, kedy mojou prácou bola úloha nájsť prostriedok, ako zahriať 200 ľudí čakajúcich na zápis stojac v snehu v -5°C. V iný deň som musela odmietnuť dať topánky deťom s omrzlými nôžkami, pretože som mala už len dva páry, ktoré som musela dať tým, čo nemali topánky vôbec. Inokedy musím odmietnuť dať vodu dospelým, lebo som mala už len tri fľaše a chcela som ich uchrániť pre ženy, ktoré kojili. Pýtam sa koľkokrát ma ešte budú prenasledovať takéto rozhodnutia.

Raz sa ma jeden z utečencov opýtal, či viem, že pomáham moslimom. Zrejme si myslel, že im v tej chvíli prestanem pomáhať, keď sa dozviem, aké je ich náboženstvo. Ako mu vysvetliť, že tu sa nejedná o "ty" a "ja", ale že ide o "my"? Myslím, že o túto myšlienku musím ďalej usilovať."


Ako brat Alois ohlásil na veľkonočnú vigĺiu (anglicky), "každý týždeň v tomto roku ponúkneme stretnutie s mladými, ktorí pomáhajú utečencom v rôznych krajinách. A v týždni od 28. augusta do 4. septembra určenom mladým vo veku od 18 do 35 rokov, bude téme migrácie venovaná celá reflexia."